"... neviem, kto z nás dvoch mal z tohto stretnutia bizarnejší zážitok..."

Káva a púšť

Cestou do Kórey som mal medzipristátie v katarskej Dohe. Lietadlo však meškalo a nestihol som nadväzujúci nočný let do Soulu. Nasledujúci možný bol až o 24 hodín, tak som dostal vstupné víza do Kataru spolu s ubytovaním a stravou v jednom z hotelov. Trochu ma mrzelo, že do Soulu dorazím až o deň neskôr, na druhej strane som vítal, že som v krajine, kam by som sa normálne nevybral.

Hneď po prebudení som rozmýšľal, čo s načatým dňom. Cez Foursquare som začal hľadať a len tak zo zvedavosti zadal „specialty coffee Doha“. Čuduj sa svete, našlo to jednu kaviareň, dokonca relatívne blízko. Flat White Specialty Coffee. Na poriadny flat white som mal odrazu dvojnásobnú chuť. Navigácia ukazovala cca 2,5 hodiny pešo, nikam som sa neponáhľal a hovorím si, aspoň uvidím pekné výhľady na more a panorámu mesta.

Hneď pri východe z klimatizovaného hotela som dostal poriadnu facku. Vonku bolo odhadom 40 – 45°C. Jemne pofukovalo, teda skôr „fúkal horúci sušič na vlasy“. Na malú chvíľku som aj zvažoval, či nepôjdem taxíkom, ale nakoniec som si povedal – absolútne neznalý pomerov, k moru to je cca pol hodinku, času mám dosť, prejdem sa. Som zvyknutý veľa chodiť, avšak horúce počasie vyslovene neznášam. Hneď na prvej križovatke som pochopil, že s chodcami sa v týchto končinách nepočíta, respektíve, nikto ani neočakáva, že by sa niekto niekam vybral mimo klimatizovaných priestorov budov a áut. Cestou k moru sa mi ešte ako tak darilo schovávať v tieni budov a paliem, ale teplo bolo čoraz viac ubíjajúce.

Konečne som dorazil k zátoke, kde kotvili lode a za nimi sa už črtala panoráma mesta s výškovými budovami, nádherná scenéria s tyrkysovou vodou a modrou oblohou… a silným vetrom, ktorý už nebol horúcim fénom, ale spaľujúcim poryvom vetra zo samého pekla. Po pár metroch som mal stále silnejúci pocit, že mi z tváre začína zliezať koža a roztápajú sa mi kroksy na nohách. Bol som vonku jediný človek široko-ďaleko. Už mi bolo jasné, prečo. Vodu som už vypil, začínal som opäť zvažovať taxík. V diaľke som však zbadal opustené detské ihrisko a na moje prekvapenie tam bola aj pitná voda. Doplnil som tekutiny, naplnil fľašu, poriadne si namočil hlavu a čiapku pod studenou tečúcou vodou a hneď sa mi zdal svet krajší. K mrakodrapom to už zrazu nebolo tak ďaleko a viac ako polovičku cesty som už mal vlastne za sebou.

Pri mrakodrapoch však nebol ani kúsok tieňa, nikde živej duše. Kým z diaľky to všetko vyzeralo zaujímavo, v skutočnosti to bolo len rozhorúčené prašné stavenisko. Ale bol som pevne odhodlaný, že do kaviarne už dorazím. Na jednej z križovatiek vedľa mňa zastavilo auto, vodič stiahol okienko a spýtal sa ma, kam idem a že ma tam hodí. Podľa mojej navigácie ma odviezol na adresu kaviarne. Nikde nič, len pred neďalekým domom stálo niekoľko veľkých bielych SUV a cez obrovské dvojité dvere z tmavého skla práve niekto vchádzal do vnútra. Pre istotu som poprosil vodiča, aby ma počkal, že sa len idem spýtať, kde je kaviareň. Len čo som však vystúpil, odfrčal…

Tušil som, že v dome nebude Flat White Specialty Coffee, ale nebolo sa koho opýtať, tak som podišiel k dverám a pootvoril ich. Nazrel som do veľkej klimatizovanej miestnosti, na konci ktorej pod portrétom akéhosi šejka v životnej veľkosti sedel v kresle mladý muž v rovnakom oblečení, obklopený trofejami z ťavích dostihov. Zarazene si vybral cigaretu z úst a spýtal sa ma, čo hľadám. Keď som odvetil, že kaviareň, jeho údiv bol ešte väčší. Po odpovedi na otázku, ako som prišiel (peši), zalapal po dychu. Našťastie sa pomerne rýchlo spamätal, vyfúkol dym z cigarety a pokynul mi, aby som vošiel dnu a usadil sa.

Rýchlo zakričal niečo po arabsky a z útrob domu vybehol sluha s obrovskou táckou s arabskou kávou, čajom a fľašou minerálky. Všetko vo mne v sekunde zmizlo. Ospravedlnil som sa, že takto otravujem, ale odvetil, že s tým nemá problém, že som vítaný a že mi rád pomôže. Medzitým prišli ďalšie nápoje (asi som vyzeral fakt smädný) a dozvedel som sa, že som v jeho dome, v časti „majlis“, čo sú privátne miestnosti, určené len mužom. Ukázal som mu na Foursquare-i vyznačenú (zjavne nesprávnu) polohu kaviarne Flat White na mieste jeho domu. Vytiahol svoj mobil a po chvíľke hľadania zahlásil, že kaviareň Flat White naozaj existuje, ale je (ešte cca 2 hodiny pešo) na mieste, ktoré sa volá The Pearl. Opýtal som sa ho, či mi môže zavolať taxík, ale zavolal svojho šoféra, ktorý ma odviezol na správnu adresu. (Doteraz neviem, kto z nás dvoch mal z tohto stretnutia bizarnejší zážitok, pre mňa to však bola veľká lekcia povestnej arabskej pohostinnosti…)

Kaviareň bola, našťastie, otvorená. Okamžite som si objednal flat white, už dávno som sa tak netešil na kávu. Dal som sa do reči s baristom, ale po chvíľke k nám podišla neďaleko sediaca žena, z ktorej sa vykľula majiteľka kaviarne Maryam Jassim Al-Bader. Vychutnával som si výborne pripravenú kávu, v hovore sme postupne prebrali aj aeropress a ďalšie alternatívne spôsoby prípravy a, samozrejme, som musel ochutnať všetky kávy, ktoré mali v ponuke: Etiópiu a Costa Ricu zo saudsko-arabskej pražiarne Camel Step Coffee Roasters a etiópsku Sidamo Guji z ďaľšej saudsko-arabskej pražiarne Varietal Specialty Coffee. Kaviareň je otvorená len pár mesiacov a ide naozaj o jedinú kaviareň s výberovou kávou v Katare. Na jeseň k nej má pribudnúť ešte jedna, veľká na novom mieste, tak ak sa chystáte ísť osobne podporiť Petra Sagana na Majstrovstvách v cestnej cyklistike v Dohe, máte už tip, kam na dobrú kávu. Mimochodom, vo Flat White boli prekvapení, že za časopisom Standart, ktorý mali vyložený na bare, stoja ľudia zo Slovenska. Veľmi zaujímavé bolo aj rozprávanie majiteľky o špecifických problémoch so skladovaním kávy v horúcom podnebí (resp. v klimatizovaných budovách), ale aj o úpravách miestnej vody, aby bola použiteľná na prípravu kávy. V kaviarni som nakoniec strávil skoro 4 hodiny, väčšinu z toho času v družnom rozhovore s majiteľkou a baristom. Za oknami som pozoroval palmy a more, ale späť do hotela som sa už nechal odviezť taxíkom. Jeden adrenalínový trek po Dohe mi stačil.

P.S.: Ak toto číta nejaký šikovný barista, ktorý by mal záujem pracovať v Dohe v spomínanej novootvorenej kaviarni Flat White, napíšte cez formulár, pošlem vám kontakt na majiteľku.

Fotogaléria:

Pridaj komentár