„Každou takouto špecialitou sa totiž dostávame viac a viac na (gastroturistickú) mapu sveta.“

Kam v Bratislave na…

… písala mi Klára, že sa práve prisťahovala do Bratislavy a náš blog jej pomáha s objavovaním dobrých vecí tunajšieho života. Tak, milá Klára, tu je opäť niečo pre Vás…

Pri výletoch do zahraničia ma vždy láka jedlo, za ktorým je nejaký príbeh, či jedinečnosť. Podniky, ktoré sú preslávené nejakým druhom jedla, či vyhlásenou pochúťkou, alebo sa zameriavajú len na jednu vec. Keď skrátka viete, ku komu ísť na (naj)lepší strúhaný ľad, mango lassi či knedličky bao. Vždy som závidela ľuďom z multi-kulti veľkomiest, že si môžu pochutiť raz na pastrami, inokedy na ručne robenej točenej zmrzline či remeselnom chlebe zo storočného kvásku. Samozrejme, aj my máme svoje stánky s langošmi a pirôžkami, ale stále mi tu chýba x ďalších špecializovaných podnikov a jedál s príbehom.

Preto, keď sa koncom minulého roka v Bratislave objavil Regalik, maličký podniček na stojáka z dielne Regal burgerového kráľovstva a začal ponúkať len jednu jedinú delikatesu – taliansku porchettu (rolovaný bravčový bôčik s bylinkami), bola som nadšená. Konečne niečo nové, iné a neokukané. Plátok porchetty pekne v dvoch krajcoch chleba, s bylinkovou majonézou, rukolou a bylinkovým dresingom. Vkusné, elegantné a živé jedlo. A bonus? Silný, horúci vývar z hovädzích kostí do plecháča k tomu! Neslýchané, nevídané v našich končinách! A bonus č. 2? Červené (rooibos) cappuccino! Tak takéto niečo, priatelia, nemajú ani vo Viedni! Ale aby som sa netešila priveľmi, väčšina z tohto, čo tu píšem, už nie je pravda. Vývar zrušený, chleby zrušené. Porchetta sa už podáva len v obligátnej žemli, ale už to nie je také „New York sexy“ jedlo. Na slovenské pomery zrejme predbehlo dobu, ale je možné, že sa k nám po rokoch ešte vráti. (P.S. Káva je tu výberová, ak budete mať šťastie, pripraví vám ju sám svetový šampión roku 2015 v aeroprese Lukáš Záhradník.)
Aktualizácia 11.4.2017: Prevádzka Regalik je zrušená.

Na druhej strane, malých pekární a cukrární sa u nás v poslednej dobe vyrojilo až-až. Myslím ručnú malovýrobu čerstvých, domácich produktov. Poctivých domácich koláčov, zákuskov, čokolády, zmrzliny či pečiva, u ktorých presne viete, kto, kde, kedy a ako ich vyrába. Konkurencia je silná, vybrať si je často len vecou sympatií či náhody. Navrch majú tí, čo ponúknu niečo, čo tu ešte nie je, alebo to ponúknu v špičkovej kvalite. Ako napríklad petržalská cukráreň francúzskeho typu Lucette Patisserie. Ak máte slabosť na makarónky, utekajte do Petržalky, v Lucette Patisserie sú bezkonkurenčne najlepšie. Sezónne príchute, stabilná kvalita a baliaci materiál na úrovni – dobroty z Lucette fungujú aj ako exkluzívny darček, v štýlových škatuľkách a taškách nimi potešíte naozaj každého. Okrem makaróniek odporúčam hlavne pavlove tortičky, ktoré v cukrárni ponúkajú zatiaľ len tu, pokiaľ viem. A najnovšie aj vizuálne originálne, ručne robené čokoládové pralinky. Samy o sebe vyzerajú ako umelecké diela od Jacksona Pollocka, takže ak budete chcieť niekoho obdarovať naozaj skvostnou „bonboniérou“, už viete, kam po ňu ísť.

Je tu Valentín, ostanem až dokonca pri sladkom, čo poviete? Už ste zaregistrovali novú La Donuteriu na Šafárikovom námestí? Ľúbite šišky či donuty? Sem sa, sem, pečú ich tu v malom priamo na mieste! Nám sa síce párkrát stalo, že sme prišli naprázdno, často sú vypredaní, ale zatiaľ sa len rozbiehajú a ladia formu. Mne teda osobne tieto donuty pripomínajú skôr naše šišky, ale tak či tak chutia fantasticky. Prijala by som ich o tretinu menšie a aj bez polevy, len ako obyč šišky, lebo zjesť celý jeden donut s polevou je fyzicky nemožné. Som rada, že niečo také, ako čerstvé domáce donuty v Bratislave máme. Každou takouto špecialitou sa totiž dostávame viac a viac na (gastroturistickú) mapu sveta.

Sladkú sériu dnes ukončím pekne cool. Ručne robené talianske gelato (gelato je oproti zmrzline hutnejšie, nemá v sebe toľko našľahaného vzduchu) v Koune už síce nie je žiadna novinka, veľmi rýchlo sa etablovalo u domácich i turistov aj vďaka výhodnej polohe v samom centre Starého mesta a pravidelne figuruje na popredných priečkach rôznych rebríčkov obľúbenosti. A oprávnene. Koun je bratislavská „zmrzlinová“ jednotka. Vždy niekoľko prekvapivých (neotrepaných) chuťových kombinácií gelata a sorbetov denne, výberová káva od pražiarne Illimité, aeropress, vafle, briošky a zmrzlinový sendvič, ako aj inšpiratívny priestor s dizajnovými vychytávkami na dobrej adrese robia z Kouna svetový podnik, na ktoré v Bratislave stále nemáme šťastie a na ktoré môžeme byť hrdí.

No a na záver moja srdcovka. Nanuky Marinela pri Blumentáli. Ja som totiž skôr na nanuky ako na zmrzlinu, presne ako tvrdia majitelia Marinely „do nanuku musíte vedieť zahryznúť“ a v Marinele si, veru, prídem na svoje. Čisté mrazené ovocie a stopercentné osvieženie na paličke v štyroch rôznych veľkostiach a viacerých tvaroch. Či už budete aktívne hlasovať za svoje obľúbené príchute, alebo vyberať naslepo, neurobíte chybu, všetky nanuky sú famózne. Už nech je leto a môžeme si posedieť v tichom dvore v Mad Drope na káve a potom šup za roh na nanuk do Marinely! Oh, yeah, how cool is that?

A čo nové a zaujímavé ste v poslednom čase objavili v Bratislave vy? Dúfam, že sa z tohto článku postupne stane seriál „Kam v Bratislave na…“, želajme si preto, nech kvalitných miest a produktov (nielen v Bratislave) pribúda…

Fotogaléria:

4 komentáre/ov "Kam v Bratislave na…"

Pridaj komentár
  1. Tana

    16. apríla 2017 o 21:55

    no, tie donuts na safku som chutnala a zial, najlepsie v meste urcite nie su. boli velmi mastne, ale tak neprijemne kedy ostava na podnebi v ustach mastny povlak. za mna teda nie. ovela viac mi chutili plnene sisky v pane&olio

    Odpovedať
    • zuzka

      16. júla 2017 o 21:08

      Áno, súhlasím, že sú mastné, ani nikde netvrdím, že sú najlepšie v meste, ale pre mňa je dôležitejšie, že sú domáce a na mieste robené, uhlíková stopa 0. A to, že sú mastné, je v poriadku, šišky a donuty sú ťažké jedlo, tu hneď viem, že mi stačí na dlhú dobu len jedna.
      Vo veľkom, priemyselne vyrábané šišky a donuty sú ľahučké ako pierko, suchučké, návykové, jedla by som ich každý deň…
      Je to presne ako s tým hádzaním vreciek lacných cestovín a krájaného chleba do nákupného košíka v supermarkete. Keď si mám spraviiť doma vlastné, dvakrát si rozmyslím, či budem jesť cestoviny 3x do týždňa a vyhadzovať starý chlieb… Všetko je vec pohľadu a osobnej voľby.

      Odpovedať
  2. Janaka U.

    12. júla 2017 o 22:03

    Zuzka, ďakujem veľmi za všetky tieto úžasné tipy, Začalo to pred rokom, kedy som v lete objavila (vďaka tebe) Goriffee Kaffe, pre mňa je to za rohom a chodím tam v lete naozaj často. Som vďačná za všetky tvoje nápady čo sa týka varenia, ale kam zájsť v Bratislave na jedlo, pitie, kávu, to je pre mňa veľká radosť, Som síce Bratislavčanka, ale už 20 rokov žijem v Čechách a Bratislava sa neuveriteľným spôsobom posúva vpred, som rada za každý nový podnik. Takže ďakujem za Lucette patiserie, za donuty na Šafku, dnes som skúsila nanuky v Marinele. Ešte zájdem na zmzlinu do Kouna. Som rada, že sú takí úžasní gurmeti ako ty.

    Odpovedať
    • zuzka

      16. júla 2017 o 20:40

      Ja ďakujem za komentár, som rada, že sú naše tipy a rady užitočné. Veľmi dobre mi to padne, niekedy mám pocit, že to nemá zmysel… Prajem krásne leto a príjemné objavovanie (nielen) Bratislavy.

      Odpovedať

Pridaj komentár