Poviem vám, mám jednu slabosť - reštaurácie v skleníkoch.

Jesenné výpady za hranice (všedných dní)

Keď som sa v septembri so slzou v oku lúčila s letom, rozmýšľala som, na čo by som sa ďalej mohla tešiť. Skrátka, hľadala som nejakú motiváciu na nadchádzajúcu jeseň a zimu. Ja viem, poviete si, jesenné dobroty, nové víno, pálenie sviečok, dlhé večery s dobrým filmom alebo knihou, stretnutia s priateľmi, Vianoce… táto druhá polovica roka je ešte relatívne príjemná, plná zaujímavých udalostí a sviatkov, ale aj tak som chcela niečo, čo by ma dlhodobo napĺňalo a získavala som nové zážitky a podnety. Po takmer piatich rokoch doma som nechcela ostávať zavretá v byte, nechcelo sa mi ešte spať zimným spánkom, chcela som robiť niečo aktívne. Chcelo to nejaký „projekt“. A tak vznikol náš rodinný projekt „Spoznaj svoje mesto“ s podtitulom „Ako prežiť bratislavskú jeseň a zimu (vo Viedni)“. Kedy inokedy spoznávať príjemné stránky života v meste, keď nie v zime, keď záhrada a letné výletné destinácie spia? Kam inam môžem v rámci jedného dňa kedykoľvek vyraziť, keď mi chýba svet? Ako sa to vraví, že pod lampou je najväčšia tma? Pod tou mojou bola 25-ročná tma tmúca… Misia Viedeň sa mohla začať.

Kľúčom k spoznávaniu mesta bolo, samozrejme, jedlo, ale ako začať, keď (dobrého) jedla je vo Viedni toľko? Keď mám vybrať medzi viacerými dobrými reštauráciami, volím najzaujímavejší interiér s najkrajšou atmosféru. Gastroarchitektúra a gastrodizajn patria medzi moje najnovšie koníčky a rada im naplno prepadám. Inšpiratívny priestor, ktorý priťahuje ľudí, povzbudzuje chuť do jedla a vytvára atmosféru spolupatričnosti je to, kvôli čomu ma ešte stále baví chodiť do reštaurácií. Aj doma si viem uvariť skvelé jedlo, ale ten pocit, keď vkročíte do osobitého sveta reštaurácie a necháte sa jeho ruchom uniesť, je neopakovateľný a neprenosný. Presne také miesta sme chceli spoznávať a tu je pár našich objavov.

Cestovanie s malými deťmi je iste náročnejšie ako bez nich, ale na druhú stranu vám mnohé dvere otvára. Všimnete si totiž inak nedôležité detaily (života v meste, jedenia v reštauráciách, dopravy a služieb) a častokrát sa vďaka vašim rozkošným drobcom roztopí aj to najchladnejšie rakúske srdce a získate niečo extra navyše. Začali sme cestou vlakom, keďže je veľmi pohodlná a (naše) deti vlaky milujú. Pri cestovaní vlakom (z Petržalky) si ale treba vopred overiť údaje o odchode vlaku a radšej prísť o 20 minút skôr, lebo sa nám už niekoľkokrát stalo, že vlak do Viedne odchádzal z Kittsee a náhradný autobusový prípoj do Kittsee sme nestihli. Ak sa plánujete pohybovať po meste MHD, oplatí sa investovať do (vlakového) cestovného lístka, ktorý platí aj na celú MHD do Viedni. Odpadá tým kopec starostí a strácania času. Navyše príchod vlaku na novú viedenskú hlavnú stanicu je pre našinca určite zážitok sám o sebe.

Náš prvý výlet do Viedne sme poňali tak, aby bol atraktívny nielen pre deti, ale aj pre nás. Hundertwasserove stavby. Muž ich ešte osobne nevidel a deťom sa „smiešne domy“ celkom pozdávali, keďže vyzerajú ako vystrihnuté z ich kresbičiek. Kunsthaus je čarovný aj v zime a najlepšie na ňom je, že v ňom sídli úžasné bistro slávnej vegetariánskej michelinskej reštaurácie Tian. O bistre Tian sa zvykne hovoriť ako o „kúsku New Yorku vo Viedni“ a je to svätosvätá pravda. Ten priestor a atmosféra je očarujúca.

A to ste ešte nejedli ich jedlo! Náš prvý, ale najsvostnejší zážitok z jedla z Viedne. V bistre Tian vôbec nezbadáte, že ste vo vegetariánskej reštaurácii. Jedlo je funky, hip a cool. Menu je internacionálne, moderné, služby na úrovni, priestor inšpiratívny, čo viac si želať? Dali sme si šalát Cézar (zatiaľ najlepší po New Yorku) a klasickú francúzsku cibuľovú polievku. Deťom sme objednali flammkuchen (keď prišiel na stôl, nadšene jasali: „Pizzáááááá!!!“) a muž si dal ešte vege burgery a čokoládový dezert z aktuálnej ponuky. Nič lepšie sme zatiaľ v tejto kategórii vo Viedni nejedli. Krása!

Hundertwasserov dom a „jeho (skomercionalizovaná) dedinka“ o pár ulíc ďalej je príjemným spestrením programu po obede v Kunsthause, ale ešte lepšia je prechádzka späť do centra popri kanáli Dunaja – necelé 2 km (po Schweden Platz) v pokojnom prírodnom prostredí rieky vám dajú nachvíľu zabudnúť, že ste vo veľkomeste a po výdatnom obede vytráviť.

Ďalší výlet s deťmi do Viedne sme absolvovali v skutočne sychravom, nevľúdnom počasí, išli sme preto autom a využili pohodlné podzemné parkovanie pred Viedenskou štátnou operou. Pre niekoho možno drahšia záležitosť, ale s malými deťmi v zlom počasí na nezaplatenie. A kam sme išli tentoraz? Do tropického skleníka Domu motýľov v parku Burggarten, tesne vedľa Albertiny. Ideálne miesto, kam sa ísť zohriať a „zašiť“ aj v tom najhoršom počasí. Deti boli vo vytržení a lietali po skleníku viac ako 400 prítomných motýľov dohromady. Aby ste sa vyhli nátresku a mohli sa cítiť v skleníku slobodne a dobrodružne, odporúčam návštevu hneď po otvorení o 10:00 hod.

A príjemný bonus k motýľom? Výborná reštaurácia hneď vedľa v Palmenhaus. Poviem vám, mám jednu slabosť – reštaurácie v skleníkoch. (Predstavte si Petersham Nurseries v Londýne, The Line Hotel v LA alebo Das Kas v Amsterdame, ach, no nie je to nádhera?) Sem som musela ísť. Reštaurácia má svoje najlepšie roky za sebou, potrebovala by výraznejší lifting, ale aj tak je tu obed (alebo ešte lepšie večera) nevyhnutnosťou, to skrátka musíte zažiť. Táto reštaurácia je viedenskou inštitúciou par excellance. Obsluha je trocha odmeraná, ale keď zbadali naše deti, ako si spontánne začali kresliť po papieroch, ktorými sú cez deň prestreté stoly, roztopili sa ľady a priniesli im recy farbičky UNICEF aj so strúhadlom, aby sa zabavili. Milé. Ešte musím spomenúť, že keď som pre deti objednávala porciu cestovín, čašník nám sám od seba ponúkol, že im ju rozdelia na dva taniere a ešte aj zavtipkoval, aby sa neopili, keď im priniesol detský punč s ďumbierom. Možno i kvôli deťom nás neposlali preč, keď sme prišli na obed bez rezervácie a podnik bol plný. Dovolili nám naobedovať sa pri rezervovanom stole, ktorý sme museli do určitého času uvoľniť. Stihli sme to, ale vám odporúčam urobiť si sem na víkend rezerváciu.

Jedlo v Palmenhause je spojením klasickej rakúskej kuchyne so súčasnými zahraničnými trendmi. Pôsobí veľmi domácky a pri tom moderne, vychádza zo silnej rakúsko-uhorskej gastronomickej tradície, ale zaujme aj hostí, ktorí na takejto strave nevyrastali. Podľa mňa je to veľmi dobrý spôsob, ako zatraktívniť stredourópske jedlo.

Pre doplnenie k cestovaniu s deťmi: deti do 6 rokov majú dopravu do Viedne aj vo Viedni zdarma, verejné WC majú zdarma a aj vstupy do pamiatok a na atrakcie sú pre deti do 3 rokov zdarma a od 3 do 6 rokov znížené alebo symbolické. Nikde sme nezaznamenali nijaký problém s tým, že sme boli s deťmi, Viedeň je na deti výborne pripravená a zvyknutá. A ako sa spoznáva Viedeň bez detí, vám prezradím nabudúce.

Ďalšie tipy na výlety do Rakúska:
Moje slovenské more
Gastroturizmus na dovolenkový spôsob
Ako chutí najlepšie mesto pre život
Tak ďaleko, tak blízko do brucha Viedne
Viedenská gastrokultúra a my
Wachau – nakuknutie do raja
36 hodín v marhuľovom kraji
AT – DE: Wunderschön
Vianoce na zámku

Fotogaléria bistro Tian:

Fotogaléria Palmenhaus:

6 komentáre/ov "Jesenné výpady za hranice (všedných dní)"

Pridaj komentár
  1. Petra

    29. decembra 2014 o 13:04

    Kde vy, ludia, beriete peniaze na vsetko toto?!?

    Odpovedať
    • zuzka

      29. decembra 2014 o 14:40

      Dobrá otázka. Ako sa v Česku hovorí „Když jsi chudej, nesmíš být línej“… Náš sociálny systém ma naučil veľmi dobre hospodáriť 🙂 Všetko je otázka priorít a životného štýlu. Nemíňam na zbytočnosti a hlúposti, 2x si rozmyslím, za čo miniem peniaze, máme nastavený veľmi úsporný režim, obchodom sa vyhýbam. Žijeme z jedného platu, pred nástupom na MD som mala našetrenú finančnú rezervu. Vypomáhame si v rodine. Keďže som doma, nemám výdavky na dopravu, ošatenie, kozmetiku, telefón… Šetrím, kde sa dá. Kupujem len základné potraviny, varím domáce jedlo, všetko si dorábam sama, máme vlastnú zeleninu a ovocie zo záhrady. Nehromadíme statky, ale zážitky, počas bežných dní žijeme veľmi skromne a preto si môžeme dopriať kvalitné jedlo a cestovanie. Nič viac za tým nie je.

      Odpovedať
  2. alenquita

    6. januára 2015 o 15:56

    Zuzka, krasna odpoved. Bodaj by si to vedelo uvedomit ovela viac ludi…

    Odpovedať
  3. mirka

    30. januára 2015 o 22:58

    Paradny clanok. Krasna odpoved. Ja milujem vase vylety. Nehanbim sa priznat, ze ich opakujeme. Vdaka Vam sme spoznali Wachau a tesime sa do NY a tuto Vieden, dame uz coskoro. Ked ma kuchyna prestava bavit, naklikam si Vas a zas a znova sa zamilujem do pripravy jedla. Zas si zacnem uzivat cely, absolutne cely proces…od spisania surovin…az po servirovanie… V kazdom pripade, za mna, za moju rodinu…dakujem, ze vyletujete a ze sa s nami o to delite. DAKUJEM

    Odpovedať
    • zuzka

      31. januára 2015 o 00:28

      Ja ďakujem za krásny komentár!!! Robíme to pre ľudí, ako ste vy. Ja by som tiež privítala takéto tipy a informácie, ale nikde som nenašla, tak som si ich musela sama zrealizovať. A teda posúvam informácie ďalej. Sharing Is Caring… V „Misii Viedeň“ pomaličky pokračujeme a ak všetko dobre pôjde, budú aj iné zaujímavé destinácie. Príjemný víkend!

      Odpovedať

Pridaj komentár