„ ...bóže, veď ja som už aj zabudla, aké dobré sú nemecké vína...“

Jesenné prázdniny

Až keď vám začnú chodiť deti do školy zistíte, ako ste závislí na voľných dňoch školských prázdnin. Už si nemôžete len tak vyraziť na výlet mimo sezóny, aby ste sa vyhli davom. Už nemôžete len tak vybrať dieťa zo školy a ísť sa túlať po svete. Všetko sa zrazu začne krútiť okolo školských prázdnin a uniknúť vybukovaným letom, preplneným hotelom a predraženým atrakciám je nemožné. Tak ako aj počas uplynulých jesenných prázdnin. Mať zrazu 5 dní voľna (v kombinácii so sviatkami Všetkých svätých) nie je až taká výhra. Chcela som, aby sme niekam vypadli a vyhli sa dušičkovému šialenstvu, neskončili sme však o nič lepšie. V Mníchove, kam sme sa chceli zašiť, boli takisto jesenné prázdniny a z piatich dní voľna padli dva na víkend, dva na štátne sviatky a medzi nimi jeden pracovný deň – pondelok – už aj tak problematický deň na služby v meste.

To len na úvod, aby sme to (ako turisti) nemali až príliš jednoduché. Lebo inak je v Mníchove veľmi jednoduché viesť spokojný a pohodlný život. Ak, pravda, nebazírujete na výberovej káve, interiérovom dizajne a moderných bistrách. To všetko sa sem dostáva veľmi ťažko a pomaly. Niet tu po tom dopyt, ani veľmi priestor. O čo plodnejšie je prostredie u nás v Strednej Európe, kde rastú nové podniky ako huby po daždi. Na vypálenom poli je pôda vždy úrodnejšia, ako na desiatky rokov starostlivo udržiavanom anglickom trávniku, kde čokoľvek nad rámec štandardu nemá veľmi šancu prežiť. Kde by bola slávna berlínska kávová scéna bez Východného Berlína? Stačí sa pozrieť na kávovú mapu Berlína a je to jasné.

Na to, že je Mníchov len o trochu väčší než Praha, nemôže sa s Prahou, čo sa „novej“ gastronómie týka, rovnať. Kaviarní tretej vlny narátate v Mníchove na prstoch jednej ruky. Akí šokovaní sme ostali, keď sme sa dozvedeli, že najkrajšiu a najslávnejšiu kaviareň Mahlefitz, na ktorú sme sa do Mníchova najviac tešili, ani nie pred mesiacom na stálo zatvorili! A do troch ďalších kaviarní sme sa kvôli sviatkom nedostali – mali zatvorené. Pozitíva však nakoniec prevážili negatíva a my sme vďaka priateľom, ktorí v Mníchove žijú, spoznali úplne iné veci. Zobrali nás na večeru do Hofbräukeller, videli sme dom, v ktorom žil Karel Kryl a pili pivo v krčme, kde pri vedľajšom stole Kryl sedával. Kochali sme sa súkromnou nočnou vyhliadkou z terasy Literaturhausu a fotili sa pred vypchatým medveďom Thomasa Manna z tamojšej expozície. To si len tak doma pri počítači nevymyslíte…

Musím však uznať, že tradičné bavorské krčmy a pivárne majú čosi do seba. Nemusí byť ani Oktoberfest, nálada je tu vždy skvelá. Hofbräukeller má vonkajšie posedenie pre niekoľko tisíc ľudí a prevádzkujú dokonca aj „Kinderland“ pre deti do 8 rokov s dozorom a animátormi až do ôsmej večer(!) Aj keď nie som fanúšik tradičnej (maďarskej/českej/rakúskej/bavorskej) kuchyne, varia tu naozaj výborne – guláše, knedle, pečené aj údené kolená, špecle, praclíky s obazdou, klobásky, hovädzí vývar s pečeňovými knedličkami ako od babičky… Vo viacerých podnikoch som pobadala aj snahu o modernizáciu bavorskej kuchyne, tzv. bapas (bavorské tapas), čo častokrát znamená len zmenšené porcie tradičných jedál. Mníchovčania sú veľmi konzervatívni a nároční, potrpia si na kvalitné, domáce jedlo, žiadne blafy či novinky. Zavedené podniky tu praskajú vo švíkoch a dostať sa medzi miestnych do naozaj vychytených reštaurácií, je tvrdý oriešok. Ale vždy zážitok.

Napriek tomu, že sme počas celých prázdnin nachodili takmer 40 kilometrov a mohli si dopriať aj kalorickejšiu stravu, ostali sme verní ľahšiemu, modernejšiemu jedlu, na aké sme zvyknutí. Ako napríklad podávajú v Theresa Grill Restaurant a Occam Deli, do ktorých sme sa nakoniec dostali. Oba podniky patria do jednej gastro siete, čo zistíte nielen podľa rovnakej kozmetiky na toaletách, ale najmä podľa rovnakého konceptu. Žiadna zložka reštauračného biznisu tu nezaostáva, s interiérom sa pohrali rovnako, ako si dávajú záležať na jedle. Vlastná pekárenská a cukrárska výroba, kvalitné nápoje i mäso z grilu, menu je kozmopolitné ako umenie v priľahlých múzeách a galériách. Tu človek pookreje na tele i na duchu. Rovnako ako v ležérnejšom Occam Deli, nepísanom kúsku New Yorku v Mníchove. Raňajkové jedlá a nápoje po celý deň, cheesecake-y ku káve a rôzne fajnovosti na predaj (vrátane spomínanej kozmetiky). A, samozrejme, nátresk ako v Brooklyne. Na stôl si však radi počkáte, stojí to totiž za to.

Kaviarne s výberovou kávou sme navštívili štyri. Hneď prvé ráno sa nám pri raňajkách podarilo neplánovane osláviť prvé výročie vzniku rozkošnej „islandskej“ kaviarničky Café Blá. Sympatický mladý pár tu servíruje vynikajúcu kávu a k nej niekoľko seversky ladených pochúťok – napr. wafle s lososom alebo koláč so skyrom. To všetko v útulnom malom priestore so severským dizajnom v tesnej blízkosti Múzejného ostrova. Sem príďte na raňajky alebo na kávu pred návštevou famózneho Deutsches Museum.

Na poobednú kávu sme vyrazili do Aroma Kaffeebaru s tým, že si tu dáme aj niečo malé pod zub. „Na stojáka“, lebo podnik bol, ako inak, plný na prasknutie. Aroma je jediné miesto v Mníchove, kde si môžete dať na jednom mieste teplé jedlo, výberovú kávu a zaobstarať si aj nejaké dobroty domov. Do obchodíka (a menu kaviarne) starostlivo vyberajú kvalitné regionálne produkty a podporujú tak miestnych výrobcov. A nakúpili sme veru aj my, bóže, veď ja som už aj zabudla, aké dobré sú nemecké vína…

Na druhý deň sme si dávali rannú dávku kofeínu v ďalšej známej kaviarni Man vs. Machine. Na Müllerstraße, ale majú čerstvo (znovu)otvorenú aj druhú prevádzku na Türkenstraße. Okrem štýlového interiéru, pražičky a bohatého výberu káv a sypaných čajov sa na Müllerstraße môžete rozplývať aj nad úžasnými škoricovými slimákmi s marcipánom. Ku káve ideálne raňajkové pečivo. Man vs. Machine je podľa nás momentálne to najlepšie z tretej kávovej vlny v Mníchove. Presne ako uvádzajú vo svojom slogane. 100% arabica. 100% specialty grade. No nonsense.

Vlastnú pražičku kávy majú aj v poslednej nami navštívenej kaviarni s výberovou kávou – gangundgäbe. Ku káve si tu môžete dať domáce koláčiky a pečivo, aj keď tesne pred sviatkami toho už počas našej návštevy nemali veľa. Debnička so zaujímavými drevenými kockami však zabavila deti na dostatočne dlhú dobu, aby sme si mohli v kľude vypiť kávu a zalistovať v bohatej ponuke novín a časopisov.

Viac sme nedali, na sviatky bolo takmer všetko zatvorené. Na budúce nám tak na vyskúšanie ostala kaviareň Man vs. Machine na Türkenstraße, kávový stánok Standl 20 na trhovisku Elisabethmarkt a pražiareň s kaviarňou Vits der Kaffee. (A dúfam, že pribudne aj niečo nové.) Síce sme to takto neplánovali, ale tie improvizačné časti výletov sú aj tak vždy najvzrušujúcejšie. Ako keď pár dní pred odchodom zistíte, že sa vo vašej cieľovej destinácii bude konať food festival. Super, nie? Keby sme to plánovali, tak to iste nevyjde. A ozaj, ak ste vyznávači „urban jungle“, krajšie skleníky (je ich až 12) ako v mníchovskej botanickej záhrade som v Európe zatiaľ nevidela. Raj! Ak však vaše srdce bije pre dosky, nasúkajte sa do neoprénu a skočte do vĺn Eisbachu priamo zo zastávky autobusu č. 100, leto-zima, toto si nesmiete nechať ujsť. Nech žije city surfing v doslovnom i prenesenom zmysle slova! Kam najbližšie vyrážate vy?

Fotogaléria:

Pridaj komentár