... ak vám namiesto mora stačia alpské jazerá...

Gastroturizmus na dovolenkový spôsob

A ako vyzerá taký „Culinary Tourism in Austria“ v praxi, si ukážeme teraz.

Bolo to ešte niekedy koncom zimy, keď som úplnou náhodou natrafila na internete na rodinný penzión a Slow Food reštauráciu Grünwald v malebnom korutánskom údolí Gailtal. Preposlala som link mužovi, že „aha, aké pekné“ a on mi odpísal, že „pekné, ale ďaleko“. Podnik som si zaznačila do pracovnej food mapy a nechala tak. O pár mesiacov som sa však pristihla pri tom, ako na túto jednu reštauráciu „napasovávam“ zvyšok našej letnej dovolenky s deťmi.

V tomto je práve sila gastroturizmu. Aj jedna dobrá reštaurácia dokáže prilákať ľudí do destinácie, ktorú by ste za typicky dovolenkovú nikdy nepovažovali. To, ako je o týchto dovolenkárov potom postarané, je druhá vec. Korutánsko je však na turistov (s deťmi) zvyknuté a veľmi dobre pripravené. A ak vám namiesto mora stačia alpské jazerá, namiesto all-inclusive rezortov kempy a namiesto leňošenia na pláži aktívny relax a (moto)turistika, ste na správnej adrese. Holanďania – králi kempingu by vám vedeli rozprávať…

Gasthof Grünwald sa nachádza v malej dedinke St. Daniel hneď pri hlavnej ceste. Podnik pôsobí veľmi „zabývano“ a uvoľnene, cítiť, že tu domáci reálne žijú. Aj vďaka nezvyčajne dlhým otváracím hodinám (od 8 rána do 11 večer, okrem utorkov) máte pocit, že sa hostitelia s vami delia o svoj domov. Naše deti sa hneď „rozložili“ na zemi v detskom kútiku a po jedle objavovali poklady v ďalšom detskom kútiku a nenudili sa ani chvíľku.

Do Gasthofu Grünwald sestier Dabererových sa primárne chodí na plnené taštičky (pirohy) „nudel“, ktoré sú v tejto časti Rakúska tradičným jedlom. Z rôznych druhov múky, rôznych tvarov a s rôznymi plnkami, na slano, aj na sladko. (Každý október tu na počesť týchto ručne robených výrobkov organizujú slávnosti Nudl Kudl Mudl.) Ingeborg varí a Gudrun v štýlových kožených nohaviciach (Tirolsko je na dohľad) sa stará o hostí. Ochutnali sme pirohy plnené údeným mäsom vo vývare, aj s kyslou kapustou a vypraženou slaninkou. A ešte mix bezmäsitých, plnených údeným syrom, špenátom s tvarohom, polentou a „lečom“.

Nie som veľký fanúšik polenty, ale tie polentové boli ako sen. Ak sa sem ešte niekedy vrátim, už pôjdem na istotu. A vrelo ich odporúčam aj vám. A ak máte radi pečeňové knedličky, určite vyskúšajte výborný vývar s jednou mega pečeňovou guľou, stojí za ochutnanie. V Gasthofe Grünwald majú navyše aj parádnu mašinu na kávu, tak si tu pokojne dajte aj kávu.

Aj napriek tomu, že má Rakúsko veľmi dobre prepracovaný systém hodnotenia svojich turistických cieľov a dá sa podľa neho spoľahlivo orientovať, predsa len máme každý iný vkus a priority. My sme dali na osobné odporúčanie Gudrun Dabererovej. To je teda ďalšia dobrá pomôcka, ako na cestách dobre jesť. Gastroturizmus sa najlepšie šíri osobnou skúsenosťou, pýtajte sa tam, kde vám chutilo. Vrana k vrane sadá a dobrí podnikatelia si navzájom pomáhajú. Nielen, že budete mať skvelé zážitky a dobre sa najete, ale spoznáte aj milých ľudí a hlavne podporíte ich dobré podniky.

Takto sme sa, napríklad, dostali do reštaurácie Gasthof Huber – Feistritzer v neďalekej dedinke Kötschach-Mauthen (inak, nádherná dedina, stojí za to si jej historické centrum s kostolom popozerať). Rodinný podnik, domáca pani varí a jej syn varí pivo v rodinnom minipivovare Loncium. Preto vás neprekvapí, že tu varia práve s pivom. Prostredie je autenticky dedinské, ako u babky v kuchyni a na dvore, čisto a útulno, žiaden moderný dizajn, len pravý, nefalšovaný vidiek. Vlnitým sklolaminátom zastrešný dvor, obrastený viničom, so zvukovou kulisou hučiaceho potoka za plotom. Za stolmi miestni štamgasti a na tabuli denná ponuka, inak na jedálnom lístku samé obľúbené stálice. Vyskúšali sme divinový guláš s bylinkovými špeclami. Bol naozaj ako od babičky, naše perkeltovo-haluškové deti sa išli potrhať.

Na tomto mieste spomeniem ďalší trik pri cestovaní za jedlom. V dobrom podniku sa vždy opýtajte kuchára/majiteľa/obsluhy, čo by ste u nich určite mali ochutnať, resp. čo najviac chutí im, alebo na čo sú najviac hrdí. Lebo na základe tejto našej obligátnej otázky sme si u Feistritzera objednali ich špecialitu „bierfleisch“ a dobre sme urobili, bravčové na pive s knedľou bolo fantastické. Prekvapila nás aj zaujímavo servírovaná cesnaková polievka s pivom a po eufórii z hlavných jedál a výnimočne milej obsluhy sme neodolali a objednali si aj kávu a dezerty – čokoládovú štrúdľu a nadpozemské malinové mafiny s malinovým sorbetom. Takto sa stravovať u babky na prázdninách by sa mi veru páčilo.

Do tretice zážitok z úplne iného súdka. Obed v tradičnej horskej chate Naggler Alm, ku ktorej sa môžete prešliapať na túre, alebo sa veľkopansky vyviezť sedačkovou lanovkou od jazera Weissensee. Obľúbené výletnícke miesto bolo aj v stredu na obed plné ľudí, čo je vždy dobré znamenie. Na prvý pohľad ale nič nenasvedčovalo, že by sme tu mali zažiť nejaký výnimočný gastronomický zážitok. Obsluha roznášala tradičné pečené klobásy, vývary, aj vyprážané rezne, ale keď sme ochutnali ich vynikajúce nealkoholické pivo a na stole nám pristáli dva nádherné šaláty, krémová kalerábová polievka a pirohy z pohánkovej múky so šalátom, začali sme veriť, že kuchárka Almut Knallerová vie, čo robí.

OK, je možné, že po týždni kempingovej stravy nám v tej horúčave a nadmorskej výške len dobre padla čerstvá zelenina a ľahké šaláty, ale boli fakt božské. Výborne dochutené (olej z tekvicových jadierok musí byť), namiešané (s alpskými bylinkami a lúčnymi kvetmi) a s chutnými krajcami domáceho tmavého chleba, chrúmali sme bez slova všetci štyria. Na vedľajších stoloch som si neskôr všimla aj interesantné syrové taniere a dokonca aj carpaccio (vedú sem turistické trasy z Talianska). Okrem jedla sa mi tu páčila aj krásna tyrkysová keramika a lúčne kvety vo vázach (aj na toaletách), proste alpská vysokohorská estetika par excellence, na ktorú si určite spomeniem, keď budem niekedy doma prestierať stôl.

Keď som to tak rátala, jedli sme dokopy v 8 reštauráciách a nikde sme nemali zlé skúsenosti ani s jedlom, ani s obsluhou. Možno sme mali šťastie, ale skôr by som povedala, že veľká konkurencia tu zvyšuje úroveň služieb a ľudia, pracujúci v službách chápu význam svojej práce. Z ostatných skúseností by som možno ešte odporučila reštauráciu Kaufmann&Kaufmann vo Villachu s modernou, blízkym Talianskom inšpirovanou kuchyňou a najmä rybiu reštauráciu so sádkami Sigi´s Natursaibling na úpätí panoramatickej alpskej cesty Nockalmstrasse. Keď si tu dáte sivoňa, už čerstvejší ani nemôže byť a čerstvé ryby na grilovačku si tu môžete rovno aj kúpiť. Charizmatický majiteľ vám už poradí, ako na to.

Tak. Máme síce po dovolenke, ale niečo z dovolenkového režimu sme si ponechali aj na doma. Čo, to vám prezradím zase nabudúce. Užívajte si leto!

Fotogaléria:

Ďalšie tipy na výlety do Rakúska:
Moje slovenské more
Ako chutí najlepšie mesto pre život
Tak ďaleko, tak blízko do brucha Viedne
Viedenská gastrokultúra a my
Jesenné výpady za hranice (všedných dní)
Wachau – nakuknutie do raja
36 hodín v marhuľovom kraji
AT – DE: Wunderschön
Vianoce na zámku

6 komentáre/ov "Gastroturizmus na dovolenkový spôsob"

Pridaj komentár
  1. edita

    26. júla 2015 o 09:52

    VEĽMI veľmi sa mi to páči…………..

    Odpovedať
  2. Inzinier Kuchyna

    28. júla 2015 o 12:14

    Ďakujem za oslintanú klávesnicu.

    Odpovedať
    • zuzka

      28. júla 2015 o 12:34

      Niet za čo! Keď neprší, aspoň kvapká…

      Odpovedať
  3. Tana

    8. septembra 2015 o 10:56

    velka skoda, ze take slovenske vysokohorske chaty radsej oblukom obidem lebo to jedlo nestoji ani za deravy gros. toto je uz ale ina kava, uz len kvoli tomu vyliezt tu turu sa oplati

    Odpovedať
    • zuzka

      8. septembra 2015 o 13:55

      Tiež sme minule rozmýšľali nad „instantnosťou“ gastrokultúry na našich horských chát, česť výnimkám, viď. Inovecká chata a pod.

      Odpovedať

Pridaj komentár