Pri čítaní knižky Ivan Ramen som chodila po izbe ako lev v klietke.

Ex libris

Už iste viete, že mám v čítaní food časopisov a kuchárskych knižiek pasiu. Nechcite vedieť, koľko mi ich muž minulý rok kúpil. Vyberá a kupuje mi ich sám od seba. Nepýtala som si vyslovene žiadnu z nich, ale teraz sú tu a pomaly nás vytlačia z bytu… Ale nie. Pár z nich mi teda poriadne otvorilo oči.

Zo všetkých minuloročných knižných noviniek by som tu rada konkrétne spomenula dve, ktoré boli pre mňa najväčším zážitkom, lebo takých pozitívnych vecí v živote nie je nikdy dosť a motivácie a inšpirácie tu na Slovensku ako šafranu. Zrejme nie je náhoda, že dva moje najväčšie objavy roku 2013 spadajú do kategórie kuchárskych kníh, v ktorých recepty nehrajú hlavnú rolu, resp. dôležité sú len na základe sprievodného textu – osobnej výpovede ich autorov či sprostredkovateľov.

Prvou z nich je The Kinfolk Table. Priam bibliofilská produkcia z dielne kultového Kinfolku. Nádherná, precízne spravená, objemná a na dotyk príjemná knižka s dokonalou grafikou, úžasnými fotografiami a typickou kinfolkovskou poetikou. Do knižky sa dostalo presne to, čo mám na Kinfolku najradšej. Šéfredaktor Kinfolku Nathan Williams zozbieral recepty od zaujímavých a inšpiratívnych ľudí z celého sveta, mixu rôznych kultúr a prostredí. Nenáročné recepty na malé, neokázalé príležitosti, pri ktorých sa stretávajú ľudia za jedným stolom a zdieľajú svoje životné príbehy pri jedle. Ach! Šetrím si túto vzácnu knižku, pomaly vychutnávam stránku po stránke… Ona ani nejde čítať rýchlo. Človek sa pri nej zasníva, spomína, v duchu si vybavuje podobné momenty zo života. Presne ten typ knižky, na ktorý sa tešíte celý deň, ako si ju pred spaním v posteli otvoríte a so zrelaxovanou mysľou a úsmevom na perách sa s ňou prenesiete do sna. Dobrá správa na záver, knižku si nemusím až tak šetriť, 3. decembra vyšlo nové číslo Kinfolku s fantastickou témou „Starnutie/Zrenie“, ktorého sa neviem dočkať. S takouto náložou inšpirácie vydržím, hádam, aj do apríla.

Druhou mojou srdcovkou je prvotina Ivana Orkina Ivan Ramen, pomenovaná podľa názvu Orkinovho podniku a značky jeho instantného ramenu v Japonsku. Už som tu o Orkinovi písala, rozhovor s ním v prvom čísle Lucky Peach na mňa veľmi zapôsobil. Poznala som ho už predtým, ale podrobnosti o jeho živote a úspechu som nevedela. Pri čítaní knižky Ivan Ramen som chodila po izbe ako lev v klietke. Nedá sa pustiť z rúk, ale zároveň je tých emócii a inšpirácie na človeka naraz veľa. O takom zaujímavom ľudskom osude som už dávno nepočula. Sila. Knižka je veľmi prínosná aj z toho dôvodu, že detailne popisuje prípravu a zloženie tajomného, neštandardizovaného a momentálne veľmi trendy pokrmu, akým je ramen. Ramenu sa veľmi podrobne venuje práve ono spomínané prvé číslo Lucky Peach, ale až knižka Ivana Orkina vás detailne prevedie krok za krokom jeho prípravou aj v domácich podmienkach, akokoľvek sa ramen práve na domáce varenie nehodí. Mňa osobne potešili aj doplnkové recepty na ďalšie využitie jednotlivých zložiek ramenu, drobné, ale život uľahčujúce kuchárske vychytávky (Šúpanie vajec natvrdo? Človek, čo šúpe 200 vajec denne o tom musí niečo vedieť, nie? Skúšala som, funguje!) a poznámky o japonských kultúrno-stravovacích zvyklostiach a odlišnostiach. Zážitok! Najlepšia správa na koniec: Ivan Ramen sa v najbližšej dobe otvára aj v New Yorku a ak všetko dobre pôjde, ochutnám aj ja. Hurá!!!

Z ostatných kuchárok, spadajúcich skôr do kategórie „perfektné a zaručené recepty“ by som vyzdvihla najnovšie knižky z River Cottage. Fruit Everyday! som dostala na Vianoce a len počas prvého listovania som sa z nej stihla inšpirovať na silvestrovskú Pavlovu a trojkráľový divinový guláš. Z Hugh’s Three Good Things mám už osvojený napr. recept na výborný jahodovo-rebarborový galette a z rovnomennej TV série mám husto popísaný zápisník poznámok a dobrých nápadov. U takých veličín ako Jamie Oliver, Nigella, Ottolenghi či River Cottage skrátka nemôžete siahnuť vedľa, čo knižka, to skvost. Hotové poklady. A vždy sa teším, s čím novým najbližšie prídu.

Ak by som mala uviesť nejaký pozitívny počin zo slovenskej scény, z pôvodných kuchárskych knižiek ma veľmi milo prekvapila Zelenina, moja láska od Marcela Ihnačáka, ktorá sa svojou formou i obsahom blíži súčasnej svetovej produkcii v tejto oblasti. Prekladovým titulom sa zásadne vyhýbam, ale z toho, čo sa mi dostalo do rúk sa mi ešte celkom pozdávajú Dvaja talianski gurmáni od Antonia Carluccia a Gennara Contalda, z ktorej som už úspešne uvarila napr. dusené jahňacie s hráškom. Pekná knižka.

Český trh zmapovaný nemám, vlastním len Muži sobě (skúšala som z nej napr. steak šalát), ale väčšina receptov z tejto knižky mi sedí, je to proste moja šálka kávy. Až na tú obálku a názov (mýlim si ho s reklamným sloganom istej pivnej značky) je to veľmi moderná knižka so zaujímavým konceptom. Ešte originálnejšia sa mi zdá čerstvá novinka Láska prochází kuchyní od prop štylistky Denisy Bartošovej, ktorá v sebe spája okrem kuchárskych receptov aj rôzne DYI návody a projekty, čo osloví nejednu kreatívnu dušu. Skvelé!

O ostatných tituloch na budúce, musím si na ne urobiť čas, zas až toľko ho nemám. A na čo si brúsim zuby tento rok? Samozrejme, uvidíme, čo prinesie trh, ale na narodeniny som si vypýtala Nigellinu prvotinu How To Eat a vraj má na jar knižne vyjsť aj český Herbář, z ktorého TV relácie som bola unesená. Tak tú by som si prosila na meniny… Poďte rýchlo čítať, kým sa začne záhradkárska a turistická sezóna!

Ďalšie články o kuchárskych knižkách a časopisoch:
Sila živých kultúr
Planéta rastlín
Čítam, lebo jem… alebo Nielen jedlom je človek sýty
Najlepší doping na svete
Nový prírastok do rodiny food časopisov
Prílev informácií pokračuje
Bún
Moja vlastná River Cottage
Sláva, nazdar výletu…
Zele-renesancia
Kvasíme doma
Chvála sviatkom alebo čo má spoločné čokoládové suflé s Anthonym Bourdainom

8 komentáre/ov "Ex libris"

Pridaj komentár
  1. Adusha

    10. januára 2014 o 22:34

    Na toto môžem povedať len AACH AACH AACH 🙂 A teším sa, že aspoň zlomok z toho, čo vlastníš ty mám doma aj ja 😉 Ottolenghiho ospevovať nejdem, mám ho tu vedľa seba hodeného na zemi (môj zlozvyk, u nás sa zásadne zakopáva o kuchárske knižky a časopisy 😉 Marcelova nová kniha ma veľmi potešila, i keď som sa do nej ešte hlbšie nedostala…
    V každom prípade ďakujem za skvelé tipy, viem, že by ma určite nesklamali 😉
    No a ešte poznámka k Hughovi… dlhšiu dobu som mala paprika pauzu, iritovali ma časté reklamy a upútavky, ale aktuálne celkom rada skončím večer na nej a ku podivu tie reklamy už nie sú také strašne dlhé a časté. Tuším v nedeľu som mala maratón s Jamie, jedna relácia za druhou, až o nejakej druhej v noci skončil. No a Hugha tiež rada kuknem, musím si naštudovať programovú štruktúru, lebo najviac ma hnevá keď natrafím na pôvodné maďarské čí české relácie, a toto teda veru ee 😉

    Odpovedať
    • zuzka

      10. januára 2014 o 23:04

      Som rada, že ťa to zaujalo.
      Z vlastnej skúsenosti viem, že Papriku stačí intenzívnejšie pozerať tak raz za 3 – 4 mesiace, potom všetko opakujú v rôznych kombináciách do aleluja. Takmer všetky pre mňa zaujímavé seriály už poznám z nemeckých kanálov, ale rada si pozriem aj české preklady. (No, preklady… Z „čerešňového“ octu (sherry vinegar), „sourdoughského“ chleba, „viktoránskeho cesta“ (Victoria sponge) a podobných hovadín ma pekne vystiera. Nechápem, že si nedokážu zabezpečiť jedného šikovného človeka, ktorý by sa v tom vyznal a upozornil ich na najväčšie hlúposti… Oni to zrejme prekladajú natvrdo z odposluchu, či čo… a ani si nepozrú obraz… Včera jeden kuchár v Malajzii cestoval do Melaky, pri ceste veľká dopravná smerová tabuľa s nápisom Melaka a oni to prekladajú ako Malaga??? :))) Ale na druhej strane – takto som prišla aj na český názov sumachu – škumpa červená…) Takže kto chce, nájde si tam aj niečo užitočné… Naposledy ma prekvapilo, ako rýchlo nasadili Jamieho Money Saving Meals, napríklad. Treba si vyberať a ak sa dá, nahrávať a pri pozeraní reklamy pretáčať, aby človek nestrácal čas 🙂

      Odpovedať
      • Jana

        27. januára 2014 o 23:22

        Ja som chodila ako lev v klietke ked mi pred sviatkami dorazila momofukovska Milk bar! Nie som velky pekar a nie so vsetkym, co pri peceni pouzivaju som uplne ok, ale nenormalne ma ta kniha inspiruje a ine torty ako tie ich „upatlance“ uz robit nebudem 🙂

        Odpovedať
        • zuzka

          27. januára 2014 o 23:35

          Vážne??? Ja som z tej knižky v rozpakoch, neviem si v nej nájsť ani jeden recept, ktorý by sa mi páčil. Samé (americké) ingrediencie, ktoré mi nič nehovoria… Ale asi jej len musím prísť na chuť.
          A s tými „patlaninami“ som na tom rovnako, trifle, messy, fooly, cranachany, to je moje!

          Odpovedať
  2. choze

    15. januára 2014 o 10:24

    Keď budete mať chuť… rozhovor Daniela Gritzera (Food & Wine) s Ivanom Orkinom: http://www.youtube.com/watch?v=vJYkJu2Lvmg

    Odpovedať
  3. choze

    27. februára 2014 o 08:39

    Nájdite si necelých 5 minút a pozrite si The Eight Chapters of Ramen, kde Ivan Orkin rozpráva o ramene – http://eater.com/archives/2014/02/26/ivan-orkin-ramen.php?utm_source=hootsuite&utm_campaign=hootsuite .

    Odpovedať
  4. katK

    29. januára 2016 o 12:44

    ahoj Zuzka,

    gazdinkovskú radu potrebujem 🙂 – ako pracuješ s tvojimi knižkami? Vieš mi poskytnúť nejaké praktické užívateľské rady ako nezabudnúť na vytipované recepty či nové postupy? Píšeš si do knižiek alebo si tam dávaš nejaké záložky? Mám istú nesystematickosť v používaní mojich zdrojov.

    Ďakujem

    Odpovedať
    • zuzka

      2. februára 2016 o 13:24

      Ahoj,
      prepáč, že tak oneskorene odpovedám, ale tento komentár sa nedopatrením dostal do spamu a nevšimli sme si to…
      Čo sa týka práce s knižkami, je to rôzne. Mám špeciálny poznámkový blok len na kuchárske inšpirácie a nápady na písanie. Raz za čas (napr. na začiatku ročného obdobia) si listujem v obľúbených kuchárskych knižkách a hľadám inšpirácie. Vtedy si zvyknem do poznámkového bločka vypísať recepty, ktoré ma zaujali a chcem ich vyskúšať…
      Záložky (post-it papieriky) si do kníh nedávam, to skôr do časopisov, ktorých mám kvantá a nestíham si v nich spätne listovať…
      K vyskúšaným receptom (napr. koláčov) z knižiek si často píšem ceruzkou poznámku „vynikajúci“, „výborný“ alebo „dobrý“, aby som mala prehľad, čo som už z danej knižky skúšala a čo ešte nie.
      Mimoriadne úspešné recepty (skôr postupy a receptúry), podľa ktorých varím a pečiem naozaj často, mám elektronicky prepísané v jednej zložke v počítači. Tieto si (už niekoľko rokov) plánujem vytlačiť a mať ich po ruke v kuchyni vždy, keď si spomeniem.
      Ja som, inak, tiež veľmi nesystematická, mám všade papieriky s poznámkami a popísané papiere s vytlačenými receptmi z internetu. S mobilom či tabletom mi to moc nejde, nedá sa do toho písať a čmárať 😀
      (Ale ja som zvláštny prípad, mám extrémny záber, takže pre bežného človeka sú moje praktiky nepoužiteľné 🙂

      Odpovedať

Pridaj komentár