Zvolil som jednoduchý kľúč na ochutnávanie. Len strekovské vína...

Egészségedre!

Po minuloročnom Strekovskom festivale vína som si uvedomil, že je to na slovenské pomery výnimočný festival s neopakovateľnou atmosférou. Len zriedkavo sa stáva, aby ma nejaké podujatie tak pohltilo, že sa teším na jeho ďalší ročník. Po druhé, návšteva minuloročného festivalu bola pre mňa silným impulzom pre štúdium strekovského regiónu a vína, ktoré som dovtedy vôbec nevnímal. Začal som hľadať články o miestnych vinároch, o histórii regiónu, o pestovaní a šľachtení viniča Ondrejom Korpásom, o (ne)tradičných postupoch pri pestovaní a následnom spracovaní hrozna, o autentistoch…

Tento ročník bol do určitej miery pre strekovský festival netypický. Chýbal mu neodmysliteľný dážď a poskakovanie po zablatenej ceste. Na autobusovej stanici v Nových Zámkoch chýbali ľudia v pestrofarebných gumákoch, ale veselá vrava, maďarské piesne a neopakovateľná atmosféra vinohradov zostala. Bolo krásne, teplé letné počasie a tento rok sa namiesto gumákov stali poznávacím znamením účastníkov festivalu slamené klobúky. Navyše mi spoločnosť robila aj moja Zuzka, čo malo niekoľko nezanedbateľných výhod. Bol som pripravený na nepredvídateľné nástrahy maďarčiny a najmä sme takto mali možnosť ochutnať viac vzoriek vína. Ak by som minulý rok nazval „prieskumnícko-začiatočnícky“, tento rok som už bol pripravený. Zvolil som jednoduchý kľúč na ochutnávanie. Len strekovské vína, pričom sme išli po vínach z výberu TOP 10 strekovských vín, ktorý vytvorili miestni vinári z 216 vzoriek.

Naše prvé kroky zamierili k Tiborovi Melecskymu. Už jeho headline „ručná vinárska tvorba“ vzbudzoval zvedavosť. Melecsky je spoluzakladateľom vinárstva Strekov 1075, z ktorého minulý rok odišiel a osamostatnil sa. V poslednej dobe som zhodou okolností natrafil na niekoľko textov, venovaných oranžovým vínam. Keď som zbadal v jeho ochutnávkovej ponuke oranžový Veltlín zelený, neváhal som. Veltlín pripomínal suché portské alebo sherry, mal krásnu farbu a vyvážené kyselinky. Obaja sme boli doslova očarení atmosférou vinárskeho domčeka Melecskyho. Príjemné vonkajšie posedenie s výhľadom na zelené, slnkom prežiarené vinice a chladná pivnica, kde pán domáci ťahal vínko zo sudov a popritom zanietene rozprával. Páčilo sa nám tam natoľko, že sme sa tam zastavili aj na úplný záver. Ochutnali sme Frankovku modrú (suché, 2012), prekvapivo ľahučké červené, s krásnymi ovocnými tónmi, ako stvorené na blažené rozjímanie pod pergolou.

Aj keď sa nám od Tibora Melecskyho neodchádzalo ľahko, tešili sme sa na ďalšie vínka. Zamierili sme k domčeku vinárstva Berta. Nalievala sympatická pani Elena a jej syn Lukáš Berta. Aj v tomto vidím pôvab festivalu, že pri stánkoch vám vínko nalejú a veľakrát aj porozprávajú priamo jeho tvorcovia. Ochutnali sme hneď trojo vín. Rizling rýnsky (polosladké, 2012), Muškát moravský (polosladké, 2012) a Rulenku (sladké, 2012). Rizling rýnsky s jemnou kyselinkou nám pripomenul naše obľúbené nemecké rizlingy. Moderné, iskrivé, vyvážené víno. Zhodli sme sa, že to bolo asi najlepšie víno, aké sme na festivale pili. Dezertnú Rulenku vyšľachtil prof. Kraus skrížením Rulandského šedého, Rizlingu rýnskeho a Leánky. Napriek pomerne vysokému zostatkovému cukru tam ešte bolo cítiť jemné kyselinky. Víno, ktoré ma fakt zaujalo. Muškát mal krásnu vôňu, ale ako to už občas pri takýchto vínach býva, chuť trochu zaostávala.

Zamierili sme k domčeku vinárstva Strekov 1075. Cestou na nás fotoaparátom striehla naša kolegynka foodblogerka Kinga a v družnej debate sme si vymenili skúsenosti a tipy na festivalové vína, ale aj na dobré podniky v okolí. Z vinárstva Strekov 1075 sme si vybrali Devín (polosuché, 2011) a Rizling na šupkách (suché, 2011). O kúsok viac nám chutil oranžový nefiltrovaný Rizling, ale pri oboch vínach nám chýbali výraznejšie kyselinky. Vína sa nám zdali trochu ploché. Ani korenistá chuť Devína nás nejako neoslovila.

Občerstvenie aj tento rok suplovali tzv. podpecníky (kemencés lepény). Inak mám pocit, že práve v oblasti jedla má festival čo naprávať. Ak nepočítam maličký stánok s ochutnávkou tradičných strekovských jedál (kalkýš, „kľúčový“ koláč, kravský syr s medvedím cesnakom alebo orechmi), tak za zmienku stojí ešte guláš z maďarského sivého hovädzieho dobytka (vareného na mieste v gigantickom kotli) a obrovské pecne chleba z jedného maďarského stánku. Natrafili sme aj na stánok Slow Food Pressburg. Festival by si však istotne zaslúžil väčší výber kvalitných jedál miestneho regiónu, lebo všetci vieme, že kde sa veľa pije, tam treba aj jesť a vhodné párovanie jedla a vína by bol festivalu len na úžitok po všetkých stránkach.

Na Kasnyik rodinné vinárstvo  ma upozorňovali ľudia už minulý rok a veľmi som sa tešil na ich vínka. Ochutnali sme hneď dve: Rizling vlašský (polosuché, 2012) a Frankovku modrú rosé (suché, 2012). Najmä do sladkých tónov posunutý Rizling, s vyváženou, príjemnou kyselinkou patril k najlepším vínam, ktoré sme mali možnosť ochutnať.

Nenápadný stánok vinárstva Meracus Vinum by istotne unikol mojej pozornosti a našiel som ho len vďaka tomu, že som chcel istotne ochutnať ich Dunaj (polosuché, 2011). Prechod k červeným vínam ani nemohol byť lepší. Krásne ovocné víno s arómou jahôd a višní. Červeným vínom sme pokračovali aj vo vinárstve Chateau Marco, kde mi chutilo už minulý rok. Nechali sme si naliať Cabernet Sauvignon (suché, 2011). Kvalít Dunaja od Meracus Vinum tento Cabernet nedosahoval, ale opäť sme boli prekvapení, aké dobré červené vína vedia Strekovčania dopestovať. Ľahké, s ovocnými tónmi.

Strih. Je nedeľa ráno. V chladničke sa chladia dve fľaše vína od vinárstva Berta. Rizling rýnsky 2012 a pre porovnanie aj predchádzajúci ročník 2011. Sedím na dvore a pohvizdujem si nejakú neznámu maďarskú pieseň, ktorá mi zostala zo včera hlave. Prisadne si ku mne svokor: „Aké maďarské slovo si sa tam tento rok naučil?“ Zalovím v pamäti: „Egészségedre!“

Fotogaléria:

Ďalšie články o Strekovskom festivale vína:
Strekovský Woodstock (2012)
Nedeľná chvíľka strekovskej vinárskej poézie (2014)

Pridaj komentár