„ … stavia na miestnej tradičnej panónskej gastronómii, ľudovej architektúre a estetike.“

„Dům holubí“

Koľkokrát som si už hovorila, že „fine dining“, či „zážitkovú reštauráciu“ už viac nemusím, že je to pre mňa už vyčerpaná téma… Koľkokrát som si už povedala, že stačilo. Ale tak ako sa od určitého času snažím žiadne dvere v živote nezatvárať, ba práve naopak, otvárať stále nové a nové, urobila som výnimku. Nič som neplánovala, našlo si ma to samo. Keď sa nám ozvali priatelia – naši gastro parťáci, že majú rezerváciu do Taubenkobelu, či sa nepridáme, neváhala som ani na sekundu.

Rakúska usadlosť Taubenkobel (v preklade názov znamená murovaný holubník) je minimálne v nemecky hovoriacich krajinách pojem. Špičková gastronómia európskeho významu, ukážkový príklad úspešného agroturizmu, najbližšia michelinská reštaurácia od Bratislavy (podľa starého hodnotenia mala 2 hviezdy Michelina). Schovaná v malej dedinke Schützen am Gebirge kdesi na západnej strane Neziderského jazera, prefrčali by ste okolo bez povšimnutia… Ale keď sa vám otvoria niektoré z jej dverí a brán, prenesiete sa v priestore do bájneho sveta rurálnej prírody, jedla a kultúry, čo v spojitosti s modernými technickými výdobytkami, dizajnom a pohodlím vytvára priam surreálny svet všetkého, čo si milovník vidieka a gastronómie na jednom mieste môže predstaviť. Chvíľku to trvá, kým mozog spracuje toľko vnemov, toľko krásy a romantiky.

Vidiecka usadlosť, budovaná už druhou generáciou rodiny Eselböck po viac ako 30 rokov je splnením jedného odvážneho sna. Vybudovať vlastnými rukami na zemi raj. Teda pre mňa je to raj na zemi. Ja mám sny tohto druhu, viem, že za fasádou tohto raja je realita nikdy nekončiacej tvrdej práce, odriekania a rehole – služby hosťovi. Napriek až fantasknému dojmu nie je Taubenkobel vytrhnutý z reality, práve naopak, stavia na miestnej tradičnej panónskej gastronómii, ľudovej architektúre a estetike. Usadlosť tvoria dva pre túto oblasť typické úzke domy s dvorom uprostred a záhradou vzadu. Celý areál je labyrintom úzkych priechodov do rôznych vnútorných i vonkajších priestorov a útulných zákutí. Človeku sa ani veriť nechce, že sa tu nachádza až 11 luxusných apartmánov. Všetko citlivo zrekonštruované, autentické a vkusne zariadené artefaktmi z ciest z celého sveta. Luxus tu má trochu iný charakter, luxusom je tu zhmotnenie pojmu „hygge“ – útulnosti, domácej pohody a pokoja.

V Taubenkobeli sa varí z miestnych surovín, podľa sezóny a v zmysle tradičnej panónskej gastronómie. Napriek tomu je menu prekvapivé a nenechá vás driemať vo vašej pohodlnej gastro škatuľke. Náročné chute, nezvyčajné kombinácie či nečakané úpravy známych ingrediencií vás postavia do pozoru od začiatku až do konca. Kalerábový aspik, sašimi z kapra, vyprážané mliečie, syrové crème brûlée, hrušková zmrzlina v čakankových listoch či ligurčekové štolverky s feniklom? Viete si predstaviť, ako sme sa vrhli na jediný „komfortný“ medzichod – čerstvý, ešte teplý kváskový tmavý chlieb? S domácim maslom, karamelizovaným maslom, masťou z mangalice, bodliakovým olejom a soľou? Vraj ak by ho podávali ako zvyčajne na začiatku večere, prebil by všetky ostatné zážitky hostí, taký je dobrý.

O kvalite, či prevedení jedla nemôže byť pochýb. Ja nikdy ani na sekundu nepochybujem o úrovni jedál v reštauráciách tohto typu a rangu. (Taubenkobel sa najnovšie umiestnil na 63. mieste v rebríčku 100 najlepších reštaurácií v Európe.) Čo ma v takýchto reštauráciách viac zaujíma, je ambience. Zmes prostredia, atmosféry, genia loci, aké dojmy a pocity vo mne reštaurácia vyvoláva a ako sa v nej cítim. Dobrá spoločnosť pri stole robí, samozrejme, veľa, ale autentickosť prostredia, dobrá rečová vybavenosť a komunikatívnosť personálu je pre celkovú pohodu a zážitok kľúčová. Boli sme už vo viacerých exkluzívnych podnikoch a dovolím si povedať, že personál Taubenkobelu je zatiaľ absolútna špička. Perfektný mix profesionality, ale aj nenútenosti, precíznosti, ale aj uvoľnenosti. Obzvlášť očarení sme boli z pani majiteľky Barbary, z ktorej sme mali pocit, ako by sme sa poznali roky. Dokázala presne odhadnúť našu náladu a baviť sa s nami. V jej prípade platí doslova, že pre takúto prácu sa musí človek asi narodiť a mať cit pre ľudí. Ako hosť musím povedať, že je veľmi, veľmi príjemné, keď sa o vás v reštaurácii stará človek ako Barbara.

Výnimočnú pohostinnosť a štedrosť Taubenkobelu si maximálne uvedomíte a vychutnáte až ráno pri raňajkách. Raňajky sa podávajú v útulných priestoroch susediaceho bistra a obchodíka Greisslerai. Boli to asi najluxusnejšie raňajky v mojom živote. Pripadala som si ako u starých rodičov na prázdninách, ktorí vám urobia všetko, čo vám na očiach vidia. Domáci jogurt, maslo, zaváraniny, vajíčka, údeniny, pečivo, ovocné šťavy, čaj, zelenina… ale aj tataráčik z lososa či prosecca, koľko vám hrdlo ráči! Raj! V obchodíku Greisslerei si oči vyočíte na dizajnových riadoch, kuchynských potrebách, knižkách, textile, doplnkoch a domácich produktoch od výmyslu sveta. Tu v Greisslerei sa podávajú okrem raňajok aj menej formálne obedy a večere v bistro štýle, takže ak chcete pozvať rodičov na tradičný viedenský rezeň, klobásu alebo steak s hranolčekmi, Greisslerei vám má čo ponúknuť na každú príležitosť.

Spoznali sme ďalší čarovný kút sveta, s každým novým zážitkom si zamilovávam oblasť Neziderského jazera viac a viac a s každou takouto návštevou sa mi otvárajú nové obzory a možnosti. Už mám na zozname pár ďalších tipov na „Nojzík“, takže ak všetko dobre pôjde, pribudne tu do konca roka návod, ako si ho užiť na rôzne spôsoby. Neplánovaná návšteva Taubenkobelu vo mne opäť rozpálila vášeň pre zážitkové reštaurácie, aj keď už ma lákajú skôr iné kvality týchto reštaurácií. Baví ma objavovanie nadstavby, ktorá tu nad dobrým jedlom vzniká. Tak ako milovník opery neprestane chodiť do opery, „lebo už v opere párkrát bol“, tak aj ja vidím, že „zážitková reštaurácia“ a zážitková reštaurácia je rozdiel a stále sa vyvíja a mení. A čo bude ďalej? Jednu rezerváciu na august už máme, sama som zvedavá, čo objavíme tentoraz a ako to dopadne. A vy? Dáte aj vy šancu zážitkom?

Fotogaléria:

1 komentáre/ov "„Dům holubí“"

Pridaj komentár
  1. edita

    30. mája 2017 o 14:06

    Krásne…

    Odpovedať

Pridaj komentár