Long story short, tohtoročnú letnú dovolenku sme strávili v Osle. Nič nebolo plánované, rozhodnutie padlo na poslednú chvíľu a doteraz nevieme uveriť, ako dobre nám tam bolo. Ja osobne som taký dobrý zážitok naozaj nečakala. V Osle som bola pred dvadsiatimi dvomi rokmi a mesto som nespoznala. Posun, aký toto nenápadné mesto prekonalo, je obdivuhodný.

Posun, aký toto nenápadné mesto prekonalo, je obdivuhodný.

Súčasťou nášho experimentu žiť týždeň v Osle ako miestni obyvatelia, bolo aj ubytovanie v byte reálnej rodiny, ktorá bola medzičasom na dovolenke a byt nám prenajala. Prekvapilo ma, že rozdiel medzi úrovňou našich súkromných životov je minimálny. Rovnaké sídlisko na periférii mesta, rovnako veľký panelový dom, usporiadanie bytov a dokonca aj veľmi podobné riešenie a zariadenie bytu, v akom bývame my. Ale tam sa aj akákoľvek podobnosť končila. V momente, ako sme vykročili z bytu, bolo všetko inak. Kvalita a úroveň verejného života, verejného priestoru a služieb je neporovnateľná. A musím povedať, že sme si ich užívali plnými dúškami. Nekončiace ihriská, parky, záhrady, voľne prístupné lúky, vyhliadky, móla či turistické chodníky. Na každom kroku nejaký kus umenia, sochy, inštalácie, kvalitný dizajn a architektúra. Minimum áut, málo smogu, hluku z dopravy a žiaden stres, či človeka nezrazí auto. Chodec v Osle je ako najzraniteľnejší účastník dopravy naozaj na prvom mieste. Bežne sa maximálne povolené rýchlosti pre automobily v meste pohybujú okolo 30km/ a mimo obce okolo 70 km/h, čo je citeľne menej, ako u nás, ale celkovo čas v Nórsku plynie akosi pomalšie a na všetko je času dosť. Nikto sa nikam neženie, na nikoho netlačí a všetci sa navzájom rešpektujú.

Tipnete si, kam smerovali naše prvé kroky v Osle? Na kávu k Timovi Wendelboeovi! To je snáď pre každého kávičkára povinnosť a nebolo tak inak ani u nás. So zatajeným dychom sme vošli do kaviarne a áno, naše očakávania sa naozaj naplnili, nie je to žiadna turistická pasca, aj keď je kaviareň neustále obliehaná turistami. Treba však dodať, že turistami, ktorí sem idú cielene. Kaviareň si nás získala perfektnými kávami, až japonsky precíznym servisom a vyškoleným personálom. Baristky svojimi rovnošatami a vystupovaním pripomínajú letušky a majú podnik plne pod kontrolou. V kaviarni sa sedí len na pár strohých miestach po okrajoch, v strede je voľný priestor, keďže tu v rade stojí vždy dosť ľudí. Nepopieram, že nás to do Tima Wendelboea stále ťahalo a vracali sme sa sem opakovane. Kávovým highlightom celého pobytu v Osle bol ich famózny letný drink, ktorému sme úplne prepadli. Vymixované ľadové kapučíno, podávané elegantne v pohári na martini, s bohatou penou a zamatovou textúrou, ktorá presne odzrkadľuje koncept podniku – vyvolať v hosťovi pocit jedinečnosti a zážitku (pôžitku) z kávy.

V žiadnej inej kaviarni v Osle sme už taký kávový rauš nezažili, ale treba povedať, že výberová káva ako taká nie je v Nórsku témou. Kaviarní s výberovou kávou nie je v Osle veľa, bolo ich tak akurát dosť na jeden týždeň, pričom sme neprešli všetky. Zabudnite ale na hipsterské kávové bistrá s raňajkami, dizajn, zabudnite na vycibrený latte art či ľúbivé instagramové zákutia, nórske kaviarne s výberovou kávou sú pomerne strohé, účelné a často v drsnom retro štýle 60. a 70. rokov minulého storočia, čo nemusí byť každému po chuti. Z tých prvých by som rada spomenula kaviarne pražiarne Supreme Roastworks, z ktorých kávový bar pri Aker Brygge s preskleným priečelím a výhľadom na rušnú promenádu, je, napríklad, spojený s showroomom Porsche. Úplne opačná atmosféra panuje v ich kaviarni v rezidenčnej štvrti Grünerløkka s priehľadom do pražiarne či do pokojnej ulice, kde si bez zhonu vychutnáte ku káve aj neodmysliteľné škoricové uzly.

Ďalšou inšpiratívnou dvojicou sú kaviarne pražiarne Fuglen Coffee Roasters Oslo. Jedna, ako vystrihnutá z filmu zo 70. rokov minulého storočia, sídli na ulici Pilestredet a okrem dobovej atmosféry a hudby si tu vychutnáte aj menšie jedlo počas dňa a večer koktejly. Organizujú sa tu aj príležitostné pop-upy s jedlom a DJ-mi, ale lepšie sme sa cítili v druhej, komunitnej kaviarni s pražiarňou na ulici St. Halvards, tak trochu šmrncnutej Berlínom, kde je aj viac priestoru na kávičkovanie a časopisy buď vo vnútri alebo na dvore, či na rôzne hudobné akcie a pop-upy, ktoré sa tu pravidelne konajú.

A na záver ešte štyri tipy na kávičkovanie v Osle v úplne rozdielnych prostrediach. Štýlová kaviareň Kiosk! Oslo s originálnym vizuálom sa skutočne nachádza v revitalizovanom kiosku bývalej čerpacej stanice. Vnútri si neposedíte, ale vonkajšie sedenie je pod strechou a rýchlu kávu s kardamómovým uzlom si tu zvládnete dať aj v horšom počasí. Aj v zime a snehu! Radi sme sa tu zastavovali na prvú kávu dňa, keď sme išli ráno pešo do mesta a tie kardamómové a škoricové uzly mali úplne najlepšie z celého Osla. Už len kvôli nim sa sem oplatí zájsť. Z objavu Kiosku sme mali asi najväčšiu radosť a potešenie.

Veľmi sa nám páčilo aj v Java Oslo, čiastočne kvôli príjemnej štvrti St. Hanshaugen, v ktorej sa nachádza. Java patrí medzi retro kaviarne, ale s veľmi kvalitným dobovým dizajnom, ktorý dodnes nestratil nič na kráse. Od madiel na vstupných dverách až po veľkoformátové okná, ktoré sa dali celé spustiť dolu a vy ste pri nich mali celú ulicu ako na dlani. Nadčasová architektúra a dizajn skrátka starne veľmi dôstojne a inšpiruje aj po rokoch. Bavilo ma tu sedieť a pozorovať bežný život vonku a ľudí, ktorí sem chodili na kávu. A ozaj, ochutnali sme tu skvelú ľadovú kávu, tzv. shakerato. Občas si v lete pýtame do espressa kocku či dve ľadu (espresso on ice), ale baristka nám tentoraz ponúkla shakerato, čo je vlastne espresso, pretrepané a spenené v šejkri s ľadom. Odporúčam! (A mimochodom, kaviareň Java Oslo má aj sestru, oveľa známejšiu Mocca Oslo v rovnako krásnej a pokojnej štvrti Briskeby, plnej ambasád a rezidencií. V čase nášho pobytu mali síce dovolenku, ale do mapy si ju s kľudným srdcom ukladám.)

Zato Tøyen & Bar je kaviareň z úplne iného súdka. Rovnomenná štvrť Tøyen vás na prvý pohľad zaujme multikultúrnosťou. Uvidíte tu najviac etnických skupín, najviac trhov a obchodov s etnickým tovarom a najviac neeurópskeho obyvateľstva vrámci centrálneho Osla. Kaviareň Tøyen & Bar sa nachádza na menšom námestí v rezidenčnej panelovej zástavbe zo 70. rokov minulého storočia, nie nepodobnej našim sídliskám, no, žiadna hitparáda. Ale interiér, zeleň, káva a atmosféra bola jedinečná. Nezávislé umenie, hudba, všade inšpirácie a podnety na zamyslenie, čistá oáza slobodomyseľnosti a progresívnosti, aké od vyspelej spoločnosti očakávam.

Máte radi ku káve donuty? Ak áno, bude sa vám páčiť v sieti donuterií My Ugly Baby. Výberovú kávu by ste v nich asi nečakali, ale je to tak, My Ugly Baby spojili sily s pražiarňou kávy Lille Oslo Kaffebrenneri a určite sem zavítajte, aj keď donuty jesť neplánujete. My sme sa ich neónovo farebným výlohám dlho vyhýbali, ale vynechať ich by bolo zbytočné ochudobnenie sa o dobrý kávový zážitok. Obzvlášť v pobočke na ulici Youngs gate, kde majú priamo aj pražičku kávy. Šikovná a komunikatívna baristka nám ochotne porozprávala tak o káve, ako aj o tom, kam zájsť v Osle a čo tam robiť. A, mimochodom, donuty sú vynikajúce. Veľké, nadýchané, nápadité a nepresladené.

Medzi miesta, kam vás budú posielať turistické bedekre, aj miestni, sú slávne veľké múzeá. Bola by škoda ich vynechať, aj keď možno nepatríte medzi úplných milovníkov múzeí. Na múzejný ostrov Bygdøy sa môžete odviezť aj loďou (vrámci MHD) a spríjemniť si cestu krátkou vyhliadkovou plavbou a pohľadom na Oslo priamo z fjordu. Na ostrove Bygdøy sídlia tri najslávnejšie múzeá Osla, Múzeum vikingských lodí (ktoré je však momentálne v rekonštrukcii a otvorí sa až v roku 2026), Múzeum lode FRAM polárnikov Nansena a Amundsena a Múzeum Kontiki, venovanej námorným výpravám Thora Heyerdhala.

Za absolútnu špičku ale považujem nové múzeum MUNCH, ktoré sa nachádza v bývalom prístave v samom centre Osla. Múzeum a výskumné centrum v tejto modernej trinásťposchodovej budove, vypínajúcej sa nad novovzniknutou promenádou štvrte Breivika, je skutočne unikát. Celý svet pozná od najslávnejšieho nórskeho maliara Edvarda Muncha hádam len jeden jediný obraz Výkrik, ale i tak strávite v jeho múzeu poľahky aj tri hodiny, ani nebudete vedieť ako. Naozaj skvelé, kreatívne a interaktívne múzeum a ako bonus aj pôsobivý výhľad na mesto a fjord z najvyšších poschodí tejto impozantnej budovy.

Málokedy chodíme po najfrekventovanejších turistických trasách, preplneným bulvárom a promenádam sa vyhýbame, ako sa dá, ale v spomínaných veľkých múzeách a trebárs aj v známom Frogner parku so sochami Gustava Vigelanda (mimochodom, ide o svetovo najväčšie množstvo sôch v parku od jedného autora) sa aj to veľké množstvo turistov stratí a nikto vám na päty šliapať nebude. Oslo má obrovský luxus, že nie je stiesnené historickou zástavbou stredovekého mesta a na rozvoj malo vždy dosť priestoru.

Oslo je jedno z mála miest, kde sa môžete v lete kúpať v mori buď priamo v centre na mestských plážach, alebo na blízkych ostrovoch, dostupných loďami MHD a rovnako chodiť na túry do lesov, maškrtiť cestou do mesta čučoriedky a černice, piknikovať, grilovať či tancovať na zelených lúkach, nachodiť kilometre v mestských parkoch (a v zime bežkovať) a obdivovať umenie a sochy priamo v plenéri, hľadať náhrobky slávnych Nórov na pamätnom cintoríne či skúmať botanickú záhradu (vrátane skleníkov) zdarma. Všade sa myslí na to, že ľudia potrebujú ísť aj na WC, triediť odpadky, odložiť si bicykel, či kočík. Napriek tomu, že sme denne využívali aj MHD, po Osle sme nakoniec nachodili viac než šesťdesiat kilometrov. Oslo je užívateľsky príjemným mestom pre chodcov, rodiny, šport a voľný čas. Život v Nórsku je síce drahý, ale na každom kroku vidíte, za čo platíte a že to má zmysel. A ako to bolo s jedlom a stravovaním v Osle, si povieme nabudúce