Od istého času už nekupujem anonymné mäso v obchode.

Čakanie na (dobré) mäso

Strašnú radosť mám vždy, keď sa ku mne dostane nejaká tá domáca kačica, kura či králik. Alebo keď natrafím na iný, dobrý zdroj v okolí. Naposledy minulý týždeň. Vyskúšala som kura a vajíčka z hydinárskej farmy Lúčny dvor a bola som nadšená. Od istého času už nekupujem anonymné mäso v obchode. Obmedzila som tak mäso na minimum a navodila (podľa mňa prirodzený) stav, že mäso nie je dostupné vždy, všade a za každú cenu. Proste čakám, kedy sa nejaké mäso „objaví“. Ako s tou farmou minulý týždeň. Známym sme spomenuli, že hľadáme dobrý zdroj na hydinu a zrazu prišiel mail s ponukou z Lúčneho dvora. Ako na zavolanie. Práve keď som rozmýšľala, že by bolo fajn splašiť niekde kura a spraviť si cez víkend „čínu“.

Bojujem síce s porciovaním, zatiaľ mi to moc nejde, ale veľmi ma to baví a chcem sa to naučiť. Vždy pri tom vymýšľam, čo s mäsom spravím, ako si narobím zásoby mäsového vývaru do mrazničky, ako oberiem mäso z kostí a budem mať plnku do raviol, ako si dám drobky z vývaru s (domácim) strúhaným chrenom s jablkom, ako budem mať pečienku na toasty/bruschetty, masť na pečené zemiaky… proste ako využijem každý kúsok na maximum a zredukujem odpad a náklady na minimum. Aj z malého kúska mäsa sa bez kompromisov v chuti naje celá rodina a zo zvyškov vzniknú zase ďalšie chutné jedlá. Ako v prípade tohto thajského kari z pečeného kačacieho mäsa. Presne ten typ receptu, na ktorý potrebujete špecifickú surovinu. Čakala som na zvyšky pečenej kačky niekoľko rokov. Ale kto si počká, ten sa dočká.

PS: Práve, keď dopisujem tento post, šíri sa na Twittri kampaň „Meat Pledge“ a ja verím, že to nie je náhoda.

Thajské červené kari s pečeným kačacím mäsom a liči

  • zvyšky pečeného mäsa z kačice
  • 2 lyžice thajskej červenej kari pasty
  • 2 lyžice oleja
  • 1 plechovka kokosového mlieka
  • 2 lyžice rybacej omáčky
  • 1 lyžica palmového cukru
  • 200 g čerstvého alebo konzervovaného liči
  • 100 g cherry paradajok
  • niekoľko listov kaffirovej limety
  • lístky (thajskej) bazalky
  • koriandrová vňať
  • čili paprička
  • limeta

Vo woku rozohrejeme olej, pridáme kari pastu a miešame, kým sa nespojí s olejom a nezačne voňať. Pridáme pečené mäso, pokrájané na kocky, premiešame s kari a pár minút opekáme. Potom prilejeme kokosové mlieko, rybaciu omáčku a pridáme cukor. Rozmiešame a nakoniec pridáme celé cherry paradajky a liči a pár minút spolu povaríme. Na záver pridáme pokrájané limetové listy a odstránime zo sporáka. Kari podávame posypané lístkami thajskej bazalky, koriandrovej vňate, posekanou čili papričkou a pokvapkané limetovou šťavou.

Ďalšie recepty na kari:
Kari s hviezdou Michelina – Bravčové vindaloo
Mulligatawny
Jahňacie resumé – Rogan Josh
Len aby sa nezabudlo na thajskú kuchyňu – Thajské kari massaman
Z obrazovky rovno na stôl – Juhoindické zeleninové kari
India pre začiatočníkov – Goanské kari s rybou
Snívam o Ázii – Thajské zelené kuracie kari
Omega-3 – Kedgeree
Soľ nad zlato – Kuracia korma
Ryža z Indie – Zeleninové biryani
Indická hostina – Kuracie kari

8 komentáre/ov "Čakanie na (dobré) mäso"

Pridaj komentár
  1. marco1983

    15. februára 2013 o 12:35

    Úplne s tebou súhlasím, čo sa týka toho mäsa, ktoré si spomínala na začiatku tohto príspevku. Zrovna som na svoj blog (www.spekoindakitchen.blogspot.com) uverejnil príspevok, kde som písal o predajni Starý Otec v Bratislave, kde tiež predávajú hydinu z Farmy Lúčny Dvor. Kuriatko sme grilovali a mäsko z neho sa nedalo porovnať s tuctovými kuratami. Bolo to úplne niečo iné. Taktiež v ňom boli drobky, ktoré sa mi perfektne hodili na slepačí vývar. Mimochodom tvoj blog sa mi páči a je veľmi zaujímavý. Jeden z mojich najoblúbenejších. Máš tam aj krásne a detailné fotky. A ďakujem za inšpiráciu.

    Odpovedať
    • zuzka

      15. februára 2013 o 22:44

      Presne, to kura bolo jedna báseň – prsia v „číne“ zostali krásne mäkučké a šťavnaté. Naši kura upiekli a nevedeli si ho vynachváliť – mäso, aj voňavý tuk. Inak, aj ich vajíčka sú neskutočne dobré, uvarili sme si ich namäkko, úplne sa rozplývali na jazyku, nemali žiadnu pachuť, proste paráda…
      Ďakujem, Marco, za milý komentár, potešil ma. Budem sa snažiť prinášať zaujímavé informácie a inšpirácie aj naďalej. Nech sa darí aj tvojmu blogu!

      Odpovedať
  2. alenquita

    15. februára 2013 o 12:47

    Tisickrat dakujem za link na farmu Lucny dvor. Stahujeme sa totiz do Senca 🙂

    Odpovedať
    • zuzka

      15. februára 2013 o 22:45

      Niet za čo! Rada sa podelím o dobré informácie. Zo Senca to budete mať „za rohom“, super.

      Odpovedať
  3. cereskova

    24. februára 2013 o 22:02

    Tiez si uz dlhsiu dobu davam pozor na maso, radsej kvalita ako kvantita.Som zhrozena z tych potravinovych skandalov na SK ale vlastne vsade vo svete.Super blog, tuniakovy salat je top.

    Odpovedať
    • zuzka

      25. februára 2013 o 00:56

      Tak, tak, treba si dávať pozor, potravinársky priemysel a biznis je dnes extrémne krutý, nebrániš sa – dostaneš. Netreba sa spomiehať v zaobstarávaní stravy na nadnárodné koncerny, nedá sa veriť ničomu.
      Ďakujem veľmi pekne, Čerešnička, veľa šťastia do FR!

      Odpovedať
  4. katka.hrncekvar

    1. marca 2013 o 17:32

    My prakticky mäso skoro vôbec nejeme. Dôvodov je viacero. 1) Také množstvo mäsa, na aké sme boli nastavení z detstva, mladosti, minulosti, vôbec nepotrebuje. Ak vôbec. 2) Som absolútne proti jesť v dnešných korporátnych časoch mäso (bežne dostupné v MO sieti). V preklade to znamená dobrovoľne sa dopovať antibiotikami, rastovými hormónmi a podobnými jedmi. A tým podporovať najbohatších (téma na dlhú diskusiu). To fakt nemienim, ničiť si zdravie. 3) Mäso je pre mňa konkrétne veľmi ťažko stráviteľné a vyslovene cítim, že mi netrávi. 4) Jesť zvieratá a mať z toho pôžitok mi nepríde filozoficky blízke.
    Keď jeme mäso, vyslovene nakupujem na trhovisku od babičiek, sem tam v mäsiarstve (treba hodne vyberať), ale to je fakt pár krát do roka. Veď uvidíme, ako sa bude naša mäsová situácia vyvíjať na dedine. Mám taký tušák, že nejaká hydina sa pritrafí. Hlavne, nech je všetko lokálne. Toto smerovanie sa mi veľmi páči. Je to vlastne filozofia, aj keď momentálne to vyzerá na aktuálny trend. Len treba ísť v myšlienkach viac do hĺbky a viacej premýšľať, nájs veciam a konaniu zmysel a za pojmom „lokálne“ nájsť mnoho faktorov, prečo áno.
    Pozdravujem a teším sa na ďalšie tipy!

    Odpovedať
    • zuzka

      4. marca 2013 o 14:19

      No, Kati, každý na to musí prísť sám. Direktívne a paušálne to nepôjde. Ja osobne by som išla ešte ďalej. Ja by som bola za, keby jedli mäso len tí, čo si ho doma v dôstojných podmienkach dochovajú, prípadne predávali prebytky, čo sami nespotrebujú, na najbližšom trhovisku. (A keď už sme pri tom, podobne by to malo byť aj so zeleninou). Lenže to v dnešnej dobe nie je reálne. Ľudia z panelákov sú out, a tým, čo majú záhrady a dvory, sa robiť nechce. Ale ako vravím, každý na to musí prísť sám…

      Odpovedať

Pridaj komentár