Brno je pre mňa zaujímavé aj tým, že je tak akurát veľké na to, aby ste ho stíhali postupne spoznávať a nefrustrovalo vás množstvo lákadiel, ktoré vám zase ušlo, ale zároveň dostatočne veľké na to, aby ste vždy mali dôvod sa vrátiť a objavovať nové veci. Po troch-štyroch návštevách sa začnete v meste lepšie orientovať a vychutnávať si „staré dobré“ miesta, ktoré už poznáte a kde ste sa minule tak príjemne cítili. V gastro sprievodcovi mesta Gourmet 2019 sa oproti roku 2018 tak výrazne pomenili rebríčky a kategórie, že sme zrazu zistili, že až v štyroch kategóriách sme neboli ani v jednom z nominovaných podnikov a že máme vážne medzery.

… máme vážne medzery.

Počas posledného pobytu v Brne sme priamo v hosteli Mitte, kde sme boli ubytovaní, dostali odporúčanie na raňajky v Soul bistre na Jezuitskej ulici. O Soul bistre sme už viackrát počuli, častokrát sme okolo prechádzali a nakúkali dnu, tak sme konečne išli otestovať. Budete sa tu naozaj cítiť ako v nejakom penzióne s osobným prístupom a pozornosťou domácich. Raňajky sú ako od mamičky, oceňujem najmä prílohový listový šalátik k omelete a bagelu, čo je oproti zvyčajným pár plátkom uhorky a paradajky príjemná zmena a navyše bol šalát aj dobre ochutený, nebol len na výplň taniera. Chai latte preferujem výraznejšie korenené, až štipľavé (od ďumbiera a čierneho korenia), ale keď nie je k dispozícii výberová káva, veľmi rada si ho vždy dám.

Všimla som si, že v Soul bistre predávajú aj rôzne domáce produkty, medzi iným dopredávajú aj sortiment z bývalého Elsner bistra, ktorý po dvoch rokoch náhle ukončil svoju prevádzku. (Elsner bistro malo ambiciózne plány, dizajnový interiér a luxusné miesto priamo na Zelnom trhu. S ich konceptom, oscilujúcim medzi kantínou, lahôdkárstvom a cukrárňou sme sa však ani my veľmi nestotožnili a nedávali mu veľké nádeje. Naše obavy sa potvrdili a budeme len dúfať, že na ich mieste sa uchytí niečo lepšie a praktickejšie.) A mimochodom, keď už budete v Soul bistre, nakuknite do blízkeho Kostola Sv. Jakuba na Jakubskom námestí, ten priestor vás ohromí.

Vynikajúce raňajky s výberovou kávou máme odskúšané v bistre 4 pokoje, kde je káva síce len filtrovaná, ale zato vajíčka Benedikt najlepšie v Brne. Spoľahlivé bistro raňajky s vajíčkami, výberovou kávou a už aj lepším chlebom dostanete vo Fabrik food factory a Fabrik urban house a ak by ste chceli vyskúšať slávne turecké vajíčka s jogurtom, tak odporúčam raňajky v Buchta B, kde sa budete dobre cítiť aj s deťmi.

S deťmi mám však na ráno niečo lepšie. Už od 7:30 funguje na Zelňáku vajíčkové autíčko Eggo Truck. Deti budú nadšené z raňajok do ruky, môžete ich pokojne vypustiť do terénu, môžu si trúsiť, koľko chcú a trebárs popri tom naháňať holuby. Skvelý chlieb a pečivo (briošky), dobrá káva, vajíčkové sendviče, či chleby vo vajci, čokoľvek od Eggo Truck je láska. Ak podstata foodtruckov spočíva v tom, že za svojimi zákazníkmi cestujú, tak v prípade Eggo Trucku som ochotná cestovať ja za nimi. Aj spolu s foodtruckom Bucheck vznikla na Zelnom trhu pozoruhodná konštelácia streeetfoodu, ktorá si kvalitou a kreativitou s kamennými bistrami v ničom nezadá. Tvorí rešpektovanú a serióznu súčasť brnianskej gastroscény, akú im môžeme len závidieť.

Ako som minule spomínala, že nová, emancipačná vlna vietnamských reštaurácií definitívne dorazila do Brna, tak jedným z jej ukážkových predstaviteľov je aj Cà Phê Cổ, krásne vietnamské bistro, ktoré vzniklo minulý rok na jar na Jezuitskej ulici. A keď hovorím krásne, myslím vizuálne krásne. Už v roku 2016 pri otvorení Gỗ Brno, vietnamskej reštaurácie na Běhounskej ulici bolo vidno, že sa vietnamské podniky posúvajú vpred. Preč sú doby, keď sme z vietnamských bufetov chodili napáchnutí a zamastení. Preč sú umakartové priečky, vlnitý plech, oprýskané second handové riady, tácky, umelé kvety a gýče. Z pôvodného interiéru Gỗ Brno som bola nadšená, na rok 2016 to bolo niečo mimoriadne. Bohužiaľ, po takmer štyroch rokoch tu už znať isté opotrebovanie materiálov a rezignáciu na vzdušnosť a čistotu priestorov. Otvorená kuchyňa vpredu pri vchode do bistra a nedostatočná vzduchotechnika spôsobuje, že pachy z varenia sa koncentrujú vzadu a hore, všade, kde sa sedí a kde nie je prístup k čerstvému vzduchu.

V Cà Phê Cổ však určite nenasmradnete. Kuchyňa je oddelená od reštauračnej časti a aj priestory sú veľkorysejšie. Veľmi sa mi páči, že interiér Cà Phê Cổ odkazuje na tradičnú vietnamskú estetiku a exotiku, ale v modernom prevedení. V centrálnej hale sa sedí na laviciach a štokerlíkoch a popri oknách v sedačkách a závesných hojdačkách. Bujná zeleň, lampióny, k dokonalosti tomu chýba už len dusno z monzúnových dažďov a cvrlikanie cikád. Podsvietená inštalácia 168 misiek na stene zadného salónika je impozantná. (Inak, všetky misky sa tu dajú aj kúpiť.) Menu sa zameriava skôr na ľahšie jedlá, menšie porcie a elegantné servírovanie. Môžete si tak naobjednávať viacero rôznorodých chodov, ochutnávať a deliť sa navzájom s ostatnými pri stole. Oproti Gỗ Brno, kde by som určite ubrala pri dochucovaní cukrom a sójovkou, sú chute v Cà Phê Cổ subtílnejšie a delikátnejšie (rovnako ako vo Večerke), čo mi ale neprekáža, práve naopak. Čo mi však vo všetkých troch spomínaných vietnamských prevádzkach chýba, je viac zelených, voňavých byliniek (čo zas oceňujem u nás v Bratislave vo Phong Name, že toho zeleného je tam naozaj štedro, až sa niekedy nedá ani zjesť.) V Cà Phê Cổ ale chválim ponuku dezertov, aké som zatiaľ inde nevidela a z nápojov by som určite vyzdvihla domáce ľadové čaje, limonády a hlavne inšpiratívne miešané alkoholické drinky, čo z Cà Phê Cổ (podobne ako z Večerky) robí ďalšie miesto, kam môžete večer vyraziť za dobrým pitím. Xin chào!

Už vieme, že je Brno silné v koktejloch a autorských miešaných drinkoch a že žiaden večer sa v Brne nezaobíde bez záverečnej zastávky v niektorom z vyhlásených koktejlových barov. Minule sme počas barového záťahu museli nechtiac oželieť najjagavejšiu hviezdu brnianskej barovej scény – Atelier Bar & Bistro a tak sme to po roku museli napraviť. Atelier je totiž známy tým, že si v ňom okrem fajnového pitia užijete aj fajnové jedlo, čo je naozaj rarita. Nám v ňom chutilo až tak, že sme sa doň opakovane vrátili a dokonca si dali aj niektoré jedlá znovu. Atelier si rovnako užijete večer vo dvojici, s priateľmi pri víne, ako aj s rodinou a deťmi cez obed. V tomto smere by som na večerné posedenie odporučila najmä štýlové predjedlá – inšpiratívne kombinácie chutí a textúr vám v mnohom budú pripomínať trnavskú Akademiu. Hlavnými jedlami zase potešíte tradicionalistov od detí až po starých rodičov, porcie sú naozaj poctivé, objednávajte s rozvahou. Naopak, drinky si objednávajte smelo, pijú sa takmer samé a ak by ste mali obavy, dajte si nealkoholické, nešliapnete vedľa.

A viete, čo som si ešte všimla? Že sa v Brne fantasticky pečie! Hovorím najmä o cukrárčine a dezertoch, ale akých! Už som tu spomínala dezerty vo francúzskom štýle v Café Momenta, kde pečie etablovaná Táňa Kmenta. Nájdete tu aj také sladkosti ako snehové pusinky, financiérky, florentínky, ako aj sušienky zo sesterskej pobočky Sušenkárna na Mečovej ulici. Na špičkové sladkosti nenarazíte len v kamennej cukrárni či kaviarni. Nám vždy počarí akýkoľvek dezert z nášho obľúbeného autíčka Būcheck na Zelnom trhu. Pečie preň Zuzka Zuzáková pod umeleckým menom Dezertína a teda Red Velvet jedine od nej.

Ale!!! Ak chcete extatický zážitok z cukrárne, pošlem vás na roh ulíc Václavská a Křídlovická, kde sa hneď na vývesnom štíte dočítate, že „Sorry – pečeme jinak“ a budete mať jasno. Cukráreň ponúka niekoľko zážitkov naraz. Okrem skvelého a trpezlivého personálu je to i originálny interiér so stovkami pestrofarebných origami žeriavov, ktoré si tu na mieste môžete poskladať podľa priloženého návodu. No primárne sem idete kvôli dezertom. A tie sú teda bombastické, až adrenalínové. Torty ako zo sci-fi, s neónovými farbami, so zrkadlovou polevou, svietiace v tme a pod. Milujeme všetky čízkejky s pipetami na extra šťavnatý zážitok a moment prekvapenia. Ešte viac milujeme uletené inšpirácie a kombinácie chutí ako „cibulák“, „vejmrda“ (strúhané jablko s chrenom) či kôprová omáčka. A zlatý klinec v Sorry – pečeme jinak – machová torta, ktorej mach tvorí zmes špenátu a pistácií a na ktorej autenticky trónia medzi ovocím aj sušené svrčky(!). (Môj prvý svrček v živote…)

Majiteľka a šéfcukrárka Šárka Divácká je skrátka génius a gastro mág v jednom, Willy Wonka by zbledol závisťou… Ale aby ste si nemysleli, že je všetok ten cirkus len na efekt, tak to teda nie, všetko aj dokonale chutí. Čokoládová „Buď bestie“? Mňa teda na čokoládu neužije, ale toto bolo famózne, skvele vybalansované chute, úplná čokoládová smrť. A tie pralinky, bože! Ak si netrúfate na veľké torty a čízkejky, testujte neuveriteľné kombinácie chutí v pralinkách (more?, rasca a banán?, olivový olej a kandizované olivy???), rozplývajte sa nad ružovou a belasou armádou plnených figúrok zvieratiek… Ak budete v Brne, návštevu v tomto dome „U kouřícího králíka“ nesmiete vynechať, tobôž, ak prídete s deťmi. Prekvapte ich napr. po návšteve science centra Vida, ktoré je odtiaľto na pešo.

Viete, ako zistíte, že ste boli na dobrom výlete? Keď odchádzate a už viete, kam pôjdete nabudúce. Ideálna motivácia a liek na smútok z návratov domov. Už teraz napr. viem, že musím prísť v lete na výstavu „Evropan Adolf Loos“, ktorou si Brno pripomenie 150. výročie narodenia Adolfa Loosa. Podľa najnovších informácií sa má dokonca v septembri presťahovať do Brna aj vyhlásená reštaurácia Signature. (Do ich terajšej prevádzky v kasíne pri diaľnici za Brnom sa nám, veru, nechcelo ísť.) Do leta je však ďaleko a ja som vám z Brna neodhalila zďaleka všetko. Pár tromfov si ešte nechávam v rukáve, lebo niektoré veci sa ešte len „pečú“ a potrebujú čas. Nechajte sa prekvapiť a príďte sa začiatkom apríla pozrieť, čo to bude.

Fotogaléria:

Články o Brne:

Káva v Brne

Brno pre dvoch

Brno (nám) voní

Forget love, fall in Brno!