Minule som si spomenula, ako som si voľakedy zúfala, že sa v reštauráciách podávajú len fľaškové nealkoholické nápoje, ktoré si bežne môžem kúpiť v supermarkete, veď čo je na tom urobiť si vlastný ľadový čaj, sirupovú vodu, či odšťaviť ovocie? A pozrite sa dnes, všade domáca limonáda, fermentované nápoje a cold-press šťavy! Presne si pamätám, keď sa na Miletičke vo Phong Name objavili prvé „autentické“ vietnamské jedlá, ako som si želala, aby robili už len tie a prestali s čínsko-thajsko-japonskými všehochuťami. A aha, dnes ich už vo Phong Name niet a popularita tohto legendárneho bistra nepoľavuje. Ale hej, pôjde to, už si len prajem, aby tých jedál bolo v ponuke vždy len pár, po čase sa obmieňali a porcie boli tak o dve tretiny menšie…

Nazvala som to „bratislavské raňajky“…

A je to tiež už dávno, čo som si hovorila, kedy sa začnú bežne objavovať bratislavské rožky a stanú sa bratislavským „signature dish“, ktoré si budú turisti fotiť na instagram. A hádajte čo? Už sú tu! (Už aj v stánku Turistického informačného centra na vianočných trhoch, neverím.) Nazvala som to „bratislavské raňajky“ – šálka kávy s rožkom, v podobnom duchu ako café au lait s croissantom vo Francúzsku alebo horúca čokoláda s churros v Španielsku. Káva s jedným rožkom je tak akurát pre všetkých, ktorí ráno nemajú čas alebo chuť na veľké raňajky, ale nechcú byť doobeda úplne nalačno. Elegantné raňajky, ktoré dobre vyzerajú, dajú sa zobrať so sebou a kultúrne zjesť aj po stojačky. Najviac ma baví sledovať, ako sa z bratislavských raňajok stáva kultúrny fenomén a ako si ich ľudia vzali za svoje. Ako napríklad majú položený rožok na espresso šálke ako tapas, keď postávajú či posedávajú pred kaviarňami s kávou v ruke. Dokonalé!

Do práce nechodím stále tou istou trasou, striedam to podľa počasia, nálady a dopravnej situácie. Na každej ceste mám však možnosť ísť na kávu s rožkom, takže ak sa dá, rada sa tam na pár minút zastavím. Neverili by ste, ako jedna dobrá káva v príjemnom prostredí dokáže spraviť deň a náladu. Kávu v kaviarni si ordinujem vždy, keď ma čaká ťažký deň, alebo ak sa ráno nezačalo úplne najlepšie. Z Hodžovho námestia, alebo z Obchodnej chodím najradšej do Goriffee v Goetheho inštitúte. Dievčatá baristky z Goriffee sú pre mňa zárukou dokonalej rannej kávy a pohody. Príjemná hudba, čerstvé noviny, kultivované prostredie. Muž sem chodí cez obedňajšie prestávky, už sme tu obaja ako doma, máme tu aj špeciálne vyhradenú „duritku“ na flatwhite, tak ak radi pijete kávu zo skla, kľudne si ju vypýtajte. V sezóne tu funguje aj jedno z najkrajších verejných átrií v Bratislave, zbožňujem to tu.

Podobne na flatwhite do skla, bratislavský rožok a noviny chodím do Good Times Coffee Roasters na Legionársku, ak prestupujem na Račku. Je tu vždy príjemne, domácky a v prípade, že je za barom jeden z majiteľov, nohy vám zahreje aj ich štvornohý živý „plyšák“. Výhľad z kaviarne priamo na Harmincov funkcionalistický kostol je teraz v zime cez holé stromy obzvlášť magnetizujúci… Keď vystupujem na Americkom námestí, chodím cez Špitálsku na kávu do Sväg to go, jedného z najinšpiratívnejších miest v Bratislave. Rada pozorujem interiér – krásnu zeleň, recepty na filtrovanú kávu na tabuľovej stene – i ľudí. Takmer vždy tu počuť nejaký cudzí jazyk, zastavujú sa tu na rýchlu kávu na stojáka expati, pripadám si tu ako v zahraničí. Priestor je maličký, väčšinou sa pri káve stojí, ale má to ohromnú atmosféru. Pýtajte si svetlejšie praženú kávu, ak ju máte radi, stačilo raz spomenúť a baristka ma ubezpečila, že nabudúce už bude vedieť. Nech žijú štamgasti a baristi profíci!

Na Špitálskej je však viac zaujímavých miest na raňajky. Ak upustíte od klasiky a uprednostníte raňajky vo francúzskom duchu, zastavte sa v Le Miam po čerstvý croissant, briošku alebo momentálne môj najobľúbenejší oranais. Do Le Miam chodím za odmenu, to je vždy sviatok. Ale ak chcem naozaj niečo extra, zamierim oproti do Matsu premium tea and coffee, japonskej zelenej oázy uprostred rušnej ulice. Sem chodím na matchu, keď sa necítim úplne najlepšie. Poznáte to, káva sa pije, keď je vám hej, čaj, keď ouvej.

Matsu však máme radi celá rodina, je to jedna z mála možností, kam ísť v nedeľu na rodinný brunch alebo na stretnutie s priateľmi. Kým soboty väčšinou zachraňuje Freshmarket, Phong Nam alebo Le Miam, nedeľa býva problém. Takže do Matsu chodíme na japonský brunch. Každý si tu nájdeme to svoje, či už výberovú kávu, matcha latté, miso polievku, onigiri či šalát s obľúbeným japonským dresingom. Sedíme, čítame si knižky, časopisy a užívame si nedeľu. (Mimochodom, onigiri sa dajú zobrať aj so sebou, ešte o nich bude reč.)

Druhým skvelým tipom na nedeľný brunch je bistro Žufaňa. Veľmi si vážime, že majú otvorené aj v nedeľu a zrejme nie sme sami, lebo v Žufani je vždy plno. Skvelý barista, skvelá káva (flatwhite do malého skla), skvelí všetci do jedného na pľace, podnik šliape ako hodinky. A raňajky sú ako od mamičky. Krupicová kaša, párky, paštéta, vajíčka, nátierky, domáce koláče. Žufaňa sa špecializuje na raňajkové kaše, v ponuke sú vždy aspoň tri, ale nielen kašami sú raňajky v Žufani slávne. Aj súdržným komunitným duchom, prostredím priateľským voči rodinám s deťmi, pohodou, dobrou náladou, geniom loci. Och, kiežby boli podniky ako Žufaňa v každej štvrti.

No a keď chceme vziať vzácnu návštevu v nedeľu do mesta, mierime do Fachu. Fach je moje „guilty pleasure“, zhodou okolností najbližšie k práci, jedno z mála miest v historickom centre, kde majú otvorené pred deviatou a stíham kávu pred prácou. Keď viem, že ma čaká slabší obed, dávam si ku káve aj kardamonový drdol, nebeská kombinácia, pôžitok sám o sebe. Inak ochutnajte na raňajky či brunch napríklad francúzske toasty, domácu kváskovú vianočku s maslom a džemom alebo kváskové lievance. Také niečo inde v Bratislave nezažijete. O fermentovaných alebo horúcich limonádach ani nehovorím. Objavovanie noviniek v sezónnom menu vo Fachu ma hrozne baví. A ozaj, prídite pred desiatou, kým sa z hotelov nevyroja davy turistov, dovtedy je tu božský pokoj.

Čím ďalej, tým viac si užívame rána v meste. Pestujeme si tie „naše“ sociálne bubliny, kde sa cítime najlepšie, kde nám vyhovujú ľudia, ponuka i atmosféra. Našťastie si už môžeme vyberať a nemusíme robiť kompromisy, môžeme podporovať veci, ktoré podporovať chceme. Nepodporovať odlev peňazí z mesta, ale udržiavať ich kolobeh v meste. Páči sa mi, že nám v prevádzkach načúvajú, pýtajú sa na názor a postrehy, majú snahu sa zlepšovať. Ako si tak prechádzam z bubliny do bubliny, zväčša mám pocit, že to s tou mestskou kultúrou nie je až také zlé a hádam z nás niečo aj bude. Veď ešte nedávno som vyplakávala, že v Bratislave niet poriadne kam na raňajky. A aha, koľko pekných miest! A to nie je všetko. Aj na poli potravín a gastro produktov sa už blýska na lepšie časy. Ale o tom niekedy nabudúce. Ak máte dobré tipy, kam v Bratislave na dobré to či ono, objavili ste nejaký kvalitný výrobok, či viete, kde majú najlepšie bratislavské rožky, dajte mi vedieť. Dám to dokopy a podelím sa.

Ďalšie články z Bratislavy:

Bratislavské rituály

Kam v Bratislave na…