Archív: choze

Megatrón a bosá osa

Vietnam. Pre mňa v súčasnosti jedna z troch top destinácií, kam by som rád vyrazil. Najlepšie hneď zajtra. Mám už aj presnú predstavu, ako by som sa chcel po Vietname pohybovať. Ak ste videli vietnamský špeciál Top Gear-u (ak nie, okamžite napraviť!), tak sa to tomu veľmi približuje, len si istotne nenechám vnútiť na skúter aj dvojmetrový model plachetnice… Už sa vidím učupený na malej červenej plastovej stoličke kdesi na okraji rušnej ulice, ako chlípem rybaciu polievku bún cá…

Pokračovanie

Káva a púšť

Cestou do Kórey som mal medzipristátie v katarskej Dohe. Lietadlo však meškalo a nestihol som nadväzujúci nočný let do Soulu. Nasledujúci možný bol až o 24 hodín, tak som dostal vstupné víza do Kataru spolu s ubytovaním a stravou v jednom z hotelov. Trochu ma mrzelo, že do Soulu dorazím až o deň neskôr, na druhej strane som vítal, že som v krajine, kam by som sa normálne nevybral.

Pokračovanie

Coffeination

Hneď, ako som zistil, že idem do Soulu, som si znovu prečítal text Sabin Farrishovej o káve v Kórei v časopise Standart a vypísal si pár tipov na kaviarne. To bol začiatok. Niekde vzadu v hlave som cítil zvláštne mravčenie, keď som si predstavil, že už o pár dní budem možno sedieť oproti Hwang Dong Koovi z Millo Coffee Roasters a sledovať, ako pripravuje drip. Spomenutý článok v Standarte bol jediným styčným bodom medzi mnou a bohatou kórejskou kávovou scénou. Na jednej strane kvantita a výkony a na druhej absolútna kvalita a precíznosť dávali tušiť (ne)skutočné kofeínové dobrodružstvo. A realita? Tá moje predstavy ešte prekonala.

Pokračovanie

Symfónia sŕkania

Ak ste ešte hladní a vládzete chodiť, pozývam vás na pokračovanie v túlaní sa po Soule. Okrem trhov som navštívil aj niekoľko miest s vyhláseným pouličným jedlom a pár autentických podnikov, ktoré väčšine turistov zostávajú skryté.

Pokračovanie

Svet pokrikov ajumma

Stravovať v Soule som sa rozhodol výlučne na trhoch a v malých zastrčených podnikoch, kam chodia jesť miestni. Chcel som zažiť autentický Soul a sledovať spôsob života v tomto 20-miliónovom ľudskom mravenisku – čo jedia, pijú, čo nakupujú a ako sa bavia. A práve priestor kaviarní a pouličných stánkov mi poskytoval skvelé príležitosti na rozhovory a získavanie cenných informácií a tipov, kam ísť a čo ochutnať.

Pokračovanie

Budapešť – stav trvalých prázdnin

Na prelome apríla a mája som sa na 48 hodín ocitol v Budapešti. Príjemná spoločnosť, prívetivé, takmer letné počasie a atmosféra starej židovskej štvrte, zakonzervovaná v dobách dávno minulých – okamžité vnútorné nastavenie, ktoré nazývam „stav trvalých prázdnin“. Podobne ako hlavný hrdina v Permanent Vacation od Jima Jarmuscha, aj ja som sa túlal po uliciach, pripomínajúcich skôr ošarpanú perifériu než centrum mesta. Len s tým rozdielom, že za touto naoko zanedbanou fasádou sa ukrývajú nádherné miesta.

Pokračovanie

No Country for Old Bean

Prvýkrát som naživo videl aeropress v prešovskom Dublin Cafe v auguste 2014. Kávu z aeropressu pripravoval sám vtedajší vicemajster sveta v aeropresse Martin Karabiňoš a odvtedy som aeropress nevedel dostať z hlavy. Pre celkový obraz treba dodať, že som kávu v tom čase skoro vôbec nepil, svet kávy bol pre mňa vzdialený, nepochopiteľný a kaviarne čudným miestom. Chuť kávy som mal spojenú len s nepríjemnou horkosťou.

Pokračovanie