Zostať doma a nechodiť do práce “od-do” má niekoľko nesporných výhod. Pre mňa napríklad, že si môžem každý deň bez časového stresu pripraviť obed alebo večeru, na aké mám práve chuť. Keď som prišla z práce domov, naozaj som niekedy nemala náladu na vymýšľanie a pripravovanie večere. Vynahrádzala som si to len víkendmi, keď toho času bolo viac. Teraz si priam užívam to, že sa môžem o desiatej rozhodnúť pre hocičo, prípadne skočiť dokúpiť potrebné suroviny a pripraviť si akékoľvek jedlo.

Oceňujem svoje dobré zásoby suchých potravín, s ktorými sa už naozaj dá hocičo vymyslieť. Zbožňujem tie rýchle, každodenné a pestré obedy a ich variabilitu. Mám chuť na ryžu, kuskus, bulgur, zemiaky, polievku, cestoviny, šalát… ? Stačí mať po ruke kúsok nejakej zeleniny, syra, prípadne mäsa či ryby a odpoveď je naporúdzi. Rada spracúvam rôzne zvyšky, neznášam vyhadzovanie potravín. Z povädnutej rukoly sa dá spraviť podusený “špenát”, z listového šalátu omáčka, zo zvyškov zeleniny placky alebo polievka, zo staršieho chleba zapekané toasty, krutóny do šalátu… Nič u mňa nevyjde nazmar.

Rýchle týždňové recepty odkukávam aj z francúzskej alebo talianskej kuchárky, inšpirujem sa španielskymi tapas a arabskými mezze. V lete je naozaj niekedy fajn len tak si niečo malé zobkať, pripraviť si nejaké sendviče s dobrým dresingom alebo jednohubky z obľúbených chuťoviek. V lete nám často stačí len “niečo malé”. Napríklad bruschetta. V jedálnych lístkoch patrí medzi stálice predjedál. Aké jednoduché. Kúsok opečeného chleba a naň teplá alebo studená obloha z čohokoľvek, čo nájdete v kuchyni. Takže sa neobmedzujte len na tradičné paradajkové bruschetty, ale kľudne si na ne doprajte čokoľvek, čo máte radi. Od zvyškov až po luxusné delikatesy.

Bruschetta s mätovo-hráškovou kašou a mozzarellou

chlieb alebo pečivo
olivový olej
varený zemiak
(mrazený) hrášok
mäta
maslo
soľ, čierne korenie
mozzarella

Zemiak uvaríme v osolenej vode, cca 2 minúty pred dovarením do vody vhodíme aj (mrazený) hrášok a nakoniec na pár sekúnd aj natrhané lístky mäty. Všetko scedíme, necháme odkvapkať a v hrnci roztlačíme pučidlom na zemiaky, alebo rozmixujeme do hladka v mixéri. Dochutíme maslom, soľou a drveným čiernym korením podľa chuti. Mätovo-hráškovú kašu navrstvíme na opečený chleb alebo pečivo, pokvapkané olivovým olejom. Ozdobíme kúskami natrhanej mozzarelly a dochutíme soľou, drveným čiernym korením a kvalitným olivovým olejom.

Bruschetta s dusenou rukolou a vajcom

chlieb alebo pečivo
olivový olej
cesnak
rukola
vajce
soľ, čierne korenie
parmezán

Na troche oleja si opražíme pokrájaný strúčik cesnaku, pridáme rukolu a necháme ju na oleji s cesnakom trochu povädnút. Dochutíme soľou, prípadne čiernym korením. Rukolovú zmes navrstvíme na opečený chlieb potretý cesnakom a navrch položíme ešte teplé stratené vajce a hoblinky parmezánu. Pokvapkáme olivovým olejom, posolíme, prípadne posypeme drveným čiernym korením.

Najvýraznejší zážitok s gnocchmi mám z pražského Koga v Slovanskom dome, kde som si ich dala s dubákovou omáčkou a pohárom vína pinot grigio a doteraz na to spomínam ako na jedno z najlepších jedál, aké som kedy jedla. Možno to bolo aj atmosférou a skvelou obsluhou, možno dobrou spoločnosťou, ale aj to k tomu patrí, lebo keď som si to isté dala v bratislavskej reštaurácii Kogo, čaro sa neopakovalo. Bratislavské Kogo nesiaha tomu pražskému ani po členky. V ničom.

Dnes sa už dajú kúpiť v chladiacich boxoch supermarketov hotové gnocchi, ale viac ma láka predstava tvorivej dielne v kuchyni a zadosťučinenia z vlastnej zručnosti, vďaka ktorej mi vlastnoručne robené domáce gnocchi budú chutiť oveľa viac. A navyše budem vedieť, čo jem.

Doma robené gnocchi sú veľmi jednoduché a rýchle jedlo, ktoré som aj s omáčkou zvládla uvariť počas sobotňajšieho predpoludňajšieho upratovania bytu. Tvar a veľkosť gnocchov závisí od vašej fantázie a preferencie, takisto ako ich konzistencia. Ak máte radšej mäkšie gnocchi, pracujte s cestom veľmi jemne a krátko a nepridávajte doň veľa múky. Naopak, ak ich máte radšej tuhšie, vymieste si tuhšie cesto s väčším množstvom múky. Musíte však rátať s tým, že ťažšie gnocchi sa budú variť o trochu dlhšie a nevyplávajú tak ľahko napovrch.

Gnocchi sa tradične jedávajú s výdatnejšími omáčkami, mäsovými, alebo smotanovými, ale dajte si ich pokojne aj s roztopeným maslom so šalviou, alebo s pestom. A ak máte chuť, posypte si ich aj strúhaným parmezánom.

Domáce gnocchi

500 - 600 g zemiakov
štipka soli
1 vajce
70 - 100 g hladkej múky

Uvarené zemiaky ešte vlažné pretlačíme cez lis na zemiaky, alebo postrúhame na jemnom strúhadle. Do zemiakov postupne zapracujeme vajce, múku a štipku soli a miesime zhruba 5 minút, aby sme získali jemné a kompaktné cesto. Cesto si rozdelíme do menších častí a na pomúčenej doske z nich rukami jemne vyvaľkáme rovnomerné hrubšie šúľance, ktoré nožom nakrájame na rovnaké kúsky - gnocchi. Môžeme ich nechať v takomto tvare, ale môžeme jednotlivé kúsky v dlaniach mierne povaľkať a vidličkou vytvarovať do ľubovoľného tvaru a vzoru. V tomto štádiu môžeme gnocchi rozložiť na pomúčenú tácku a dať zachladiť do chladničky na neskoršie dokončenie alebo na prípravu na nasledujúci deň, alebo mierne zamraziť a odložiť v mikroténovom vrecku do mrazničky ako polotovar. Gnocchi varíme v mierne osolenej vriacej vode, pokým nevyplávajú napovrch.

Gnocchi s omáčkou zo sušených paradajok

hrsť sušených paradajok v oleji
1 malý paradajkový pretlak
1 - 2 lyžice sladkej smotany
čerstvá bazalka
soľ, čierne korenie, cukor, citrónová šťava
(parmezán)

Na troche oleja zo sušených paradajok orestujeme nadrobno pokrájané sušené paradajky a pár natrhaných lístkov bazalky. Pridáme paradajkový pretlak, smotanu a prevaríme. Dochutíme soľou, mletým čiernym korením a podľa chuti paradajkového pretlaku aj trochou cukru alebo citrónovej šťavy. Do omáčky vložíme čerstvo uvarené gnocchi, opatrne premiešame a ihneď podávame.

Neviem ako vy, ale ja som vysadená na šunku. Nie na takú tú na ružovo zafarbenú vodovo-múkovú hmotu zo superparketu, ale na klasickú sušenú šunku zo 100% mäsa. Je to, pravda, drahá záležitosť, ale radšej si kúpim raz za tri týždne kvalitu, ako by som mala každý týždeň vyhadzovať peniaze za atrapy. Ale nemyslite si, že kupujem stále prosciutto. To nie. Stačí mi naše sušené stehno, čo dostať u mäsiara. Aj keď teraz naposledy sa mi zdalo nejake viac varené ako sušené:(

Minule, keď bol manžel v Chorvátsku, esemeskovala som mu, nech sa bez pršutu domov nevracia. Kamaráti si zase z Čiernej hory doniesli celé stehno, bolo za výhodnú cenu, len teraz ľutujú, že si nedoniesli aspoň štyri. Dokonca aj na kamarátkinej svadbe boli už šunkové misy zo sušenej šunky, čím celá svadba u mňa stúpla v očiach. Proste si takéto veci všímam. A cením. Najnovšie som dostala od mamy z dovolenky na Kanárskych ostrovoch španielsku šunku serrano a poviem vám, je to u mňa prvá liga. Tá chuť a konzistencia je neprekonateľná. Tú by som si nikdy nedovolila znehodnotiť varením alebo pečením, tú si treba vychutnať len tak samotnú, ako víno. Pozrieť sa cez presvitný plátok do svetla a študovať štruktúru mäsa prerasteného tukom, zavrieť oči, ovoňať a nakoniec položiť plátok šunky na jazyk a nechať ho rozplynúť do orieškovej dochuti…

Šalát zo šunky serrano, hrušiek a vlašských orechov

listový šalát
sušená šunka
zrelá červená hruška
vlašské orechy
parmezán alebo grana padano
olivový olej
dijonská horčica
citrónová šťava
čierne korenie

Aké ťažké je vybrať si jedlo v priemernej stredoeurópskej reštaurácii som sa opäť raz presvedčila cez víkend. Tentoraz v Maďarsku. Či v Čechách, na Slovensku alebo v Maďarsku, všade tá istá mizéria a zápach prepáleného oleja. Fantázia a fortieľ kuchárov siaha od vyprážaného rezňa k vyprážanému karfiólu a všeobecná záľuba Stredoeurópanov v pojedaní mŕtveho jedla a odpadkov ich v podobných “zhovadilostiach” nijako neobmedzuje. Nehádžem všetkých do jedného vreca, nájdu sa aj tu skvelé podniky a nadštandardná kvalita, ale nazerajúc do tanierov spolustolovníkov (aj detí) väčšinou zostávam v šoku.

Viem, že si nepochutím, ale aspoň sledujem čašníkov, ostatných stravníkov a ak sa dá, vychutnávam si pekný výhľad, živú hudbu alebo milú spoločnosť. Nechcem uraziť hostiteľov, držím jazyk za zubami, ale aj tak sa vždy čudujem, ako dokáže kuchyňa znehodnotiť suroviny a pochovať aj posledné zvyšky chuti, arómy a výživných látok. Proti hydinovým prsiam plneným šunkou a syrom nemám vôbec nič. Nepovažujem ich síce za niečo úžasné, ale dajú sa pripraviť veľmi jednoducho a zdravo. Z fláku tĺčikom rozbitého a vysušeného prsa, naplneného lacnou šunkou a plátkovým syrom, vypraženého v trojobale alebo v zemiakovej placke a ešte poliateho smotanovou omáčkou a posypaného strúhaným syrom mi je zle nielen od žalúdka. Bolí ma aj srdce.

Plnené kuracie prsia s paradajkovou omáčkou

kuracie prsia
sušená šunka
syr parmezánového typu
čerstvá bazalka
olivový olej
čierne korenie
(žlté) paradajky
cibuľa, cesnak
citrónová šťava, soľ, cukor, (biely) vínny ocot
tymian

Umyté kuracie prsia pozdĺžne rozrežeme na 2 - 3 tenké plátky. Plátky posypeme mletým čiernym korením a poukladáme na ne tenkú vrstvu sušenej šunky, hobliny syra a lístky bazalky. Opatrne zavinieme a položíme do naolejovaného pekáča. Závitky ešte potrieme olejom a ak treba pripichneme ich špáradlom, aby sa nerozpadli. Dáme piecť do rúry na cca 170°C na zhruba 20 minút, kým sa neprepečú, ale dávame pozor, aby sme prsia príliš nevysušili. Závitky podávame s paradajkovou omáčkou, na ktorú sme na cibuľke a cesnaku rozdusili paradajky. Ochutíme ju podľa gusta trochou soli, cukru, octa, citrónovej šťavy a tymianu a prepasírujeme cez jemné sitko. Kuracie závitky môžeme podávať s listovým šalátom alebo grilovanou zeleninou.

Marinovaná grilovaná cukina

cukina
slnečnicový a olivový olej
soľ
cesnak
(medový) ocot
citrónová šťava a kôra

Umytú cukinu nakrájame na tenké plátky a potrieme ich z oboch strán (slnečnicovým) olejom. Na rozpálenom grile alebo grilovacej panvici plátky opečieme z oboch strán, pokým nepovädnú. Grilovanú cukinu poukladáme na servírovací tanier a pokvapkáme marinádou z olivového oleja, soli, pretlačeného cesnaku, octa, citrónovej šťavy a kôry. Necháme takto aspoň pol hodiny marinovať. Kôru z chemicky ošetrených citrónov nekonzumujeme, po marinovaní ju odstránime. Cukinu podávame samostatne ako chuťovku alebo ako prílohu.

Minule ma v reštaurácii dostal obyčajný šalát. Mala som chuť (ako vždy) na šalát a nemusela som si ju nechať zájsť ani po nahliadnutí do jedálneho lístka, ani potom, čo mi ho priniesli. Poctivý, kvalitný a chutný šalát. Natrhaný ľadový šalát, rukola, krevety a parmezán. Kopec parmezánu, poriadne hobliny, pokropené olivovým olejom a balzamikom. Také husté a sladké balzamiko som v reštaurácii ešte neochutnala. Šalát som zbodla do posledného lístočka, len všetok ten parmezán som už nevládala. A kde to bolo? Ehm, v Budapešti…

Poľný šalát so sladkým grepfruitom, vlašskými orechami a parmezánom 

Tento šalát som vymyslela pre kamarátku Zuzku, ktorá nemá rada surové paradajky. Rozmýšľala som, čo šťavnaté a sladkokyslé  dám namiesto paradajok do šalátu. Inšpirovali ma sladké grepfruity (so zelenou šupou), ktoré boli práve v tom čase na trhu. Namiesto nich by sa dali použiť aj ružové, prípadne obyčajné, ale vylepšila by som ich medom, ak by boli veľmi kyslé.  

- poľný šalát (valeriánka)
- sladký grepfruit
- vlašské orechy
- hobliny parmezánu
- olivový olej,
- soľ

V práci mám v kuchynke namiesto kávy a čaju fľašu olivového oleja a balzamového octu. Z hlávky ľadového šalátu a balenia cherry paradajok vyseknem lahodný obed kedykoľvek, keď nemám varené jedlo z domu. Občas si prilepším olivami, avokádom či mozzarellou, záleží na čo práve v zelovoci a mizerných potravinách na rohu natrafím. Doma si však doprajem aj fajnovejšie ingrediencie - dijonskú horčicu, parmezán (Grana Padano), ančovičky alebo sušené paradajky. A keď máme chuť na výdatnú (zimnú) verziu šalátu, vypečiem pár plátkov prerastenej slaninky a uvarím aj vajíčko namäkko. A odtiaľ je to už len krôčik k slávnemu šalátu Cézar… 

A ešte jedna inšpirácia z Budapešti, keď už sme pri tých šalátoch. Kto má rád zeleninové šaláty s ovocnými príchuťami, nech skúsi čučoriedkový dresing z olivového oleja, balzamika, čučoriedkového džemu, medu, citrónovej šťavy a soli. Znie to šialene, ale proti gustu…