Search Results

reďkovky

v kuchyni

Reďkovky po roku zas a znova

Poďme teraz trochu variť. Nič zložité, žiadne recepty, len „návody na použitie“. Sezóna je v plnom prúde, ale nemusíme sa preto hneď pretrhnúť, nie? Mám tu pre vás pár tipov z poslednej doby na vrcholne aktuálne reďkovky. Možno ste niektorí na tom podobne ako my a máte toľko reďkoviek, že neviete čo s nimi, alebo sa vám už zajedajú a nejaké inšpirácie vám prídu vhod.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Pámbů rozdal jiným městům všecku krásu

Kde sme to prestali? Aha, Olomouc a okolie… Nepoviem asi nič nové, aj tentoraz nás privábila Ostrava. Ostrava je ako magnet. Nič nemôže byť protichodnejšie, ako keď si porovnáte Ostravu a Olomouc, ale to prechádzanie z jedného extrému do druhého ma veľmi baví. Pozerám teraz na ČT dokumentárnu sériu Industrie, je fascinujúce sledovať takto spätne ex-post celý vývoj priemyselnej výroby, aj v súvislosti s našimi cestami po Sudetoch, Poľsku, Brne či Prahe. Nachádzam stále nové a nové súvislosti, trebárs pokiaľ ide o otázky ekológie počas socializmu a pod., a neprestáva ma to zaujímať. Takže späť do Ostravy a ostravsko-karvinskej uhoľnej panvy.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Doma na lehátku

Čím viac sa s postupujúcim májom uvoľňovali protipandemické opatrenia a svet sa viac a viac vracal do vychodených koľají, tým viac som bola paralyzovaná. Trochu zo strachu z toho kolotoča, ktorý nás opäť čoskoro zomelie a z časti možno z toľkej radosti z možností, ktoré pred sebou máme. Poznáte to, toľko sa na niečo tešíte, až vás to desí, keď to má prísť.

Pokračovanie...
v kuchyni

A takto to teraz u nás chodí…

Mám pocit, že som varila už asi všetko. Ešte mesiac-dva a uvarím hádam komplet všetky recepty z blogu. Ale aspoň ich pre vás znovu testujem a aktualizujem. A veľmi staré, zlé fotky prefocujeme. Máme na to teraz kopec času, bavíme sa fotením non-stop. Deti prevracajú oči. „Budete to aj fotiť?“ je hneď druhá otázka po „Čo bude na obed?“. Muž síce vraví, že by som mala blog ponechať autentický a nevymieňať staré fotky, ale ja som toho názoru, že si zaslúžite kvalitné fotky.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Bez čoho sa nemôže skončiť leto

S každým (ročným) obdobím sa pomyselne lúčim aj jedlom. Jesť sezónne je totiž nielen ekonomické a ekologické, ale aj zdravé. Hlavne pre dušu. Pomáha vám žiť pestro, tu a teraz v spojení s okolitou prírodou, pomáha vám sústrediť sa na to, čo vám momentálne rastie pod nosom, spomínať na minulé roky a tešiť sa z maličkostí. Ak totiž odoláte a nekúpite si jahody už koncom februára v supermarkete, ale počkáte si na prelom mája a júna, keď sa začnú samozbery vo vašom okolí, odmeníte sa niekoľkonásobne viac. Sezóna jahôd je síce krátka, ale dosť dlhá na to, aby ste si ich užili do sýtosti. A keď sa skončí, je fajn si povedať „ok, stačilo, o rok budú zas“. Zmieriť sa s tým a nechať sezónu odísť. Sezónnym stravovaním sa tak po celý rok na niečo tešíte. Na reďkovkymarhule, melóny, kukuricu, tekvice, hríby, gaštany…

Pokračovanie...
v kuchyni

Tak už nielen kvasíme, ale aj klíčime doma

Neviem, ako vy, ale ja sa už nedočkavo trasiem na šaláty. Na také tie echt letné, s kopou uhoriek a paradajok. (Viem, že v lete budem zase bedákať, čo so všetkými tými uhorkami a paradajkami, ale dočkaj času…) Ani v zime si však neodpustím šaláty. Zimné, kalorickejšie, sýtejšie, s vajíčkom, či slaninkou. Cézar, zemiakový alebo z kvasenej cvikly s pomarančom a tmavými olivami.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Letné mrazenie

Ďalšie leto je tu. Vždy to toľko trvá, kým sa začne. Kým prídu prvé reďkovky, šaláty, jahody, kým sa rok nepreklopí do svojej druhej polovice a nespustí sa lavína ovocia, zeleniny, cestovania, prázdnin, letných podujatí, návštev, osláv, dlhých večerov a krátkych nocí. Jahody striedajú čerešne a višne, hrášok uhorky a papriky, všetko sa to naraz valí jedno cez druhé a človek nevie, čo skôr. Každý rok sa stane, že na niečo nevyjde krok. Na pikantný ríbezľový džem (na zliepanie lineckého!), na sušené marhule, čili omáčku, slivkovú čokoládu…

Pokračovanie...