Keď poviete ľuďom, aby vymenovali nejakú zeleninu, drvivej väčšine napadne ako prvá mrkva. Mrkva je alfa a omega aj v slovenskej kuchyni. Varená v slížikovej polievke, dusená s mäsom alebo na sviečkovú. To je asi tak všetko. Dobre, ešte strúhaná mrkva ako univerzálny šalát. Alebo sterilizovaná v čalamáde. Na to, že si toľko ľudí vybaví mrkvu ako zeleninu č. 1, to nie je veľa, že?

A pritom sa dá z mrkvy upiecť aj sladký koláč. Je jednoduchý ako facka a veľmi dobrý. Ak sa pohráte so zdobením, može byť aj efektný. Ja som ho naposledy upiekla švagrinke ako narodeninovú tortu. Myslím, že mala úspech. Najviac sa hostia tešili malým mrkvičkám, ktoré som vymodelovala z marcipánu. Niekedy stačí naozaj málo. Jedzte mrkvu, je zdravá.

Carrot Cake

2 šálky polohrubej múky
2 lyžičky prášku do pečiva
1 a 1/2 lyžičky sódy bikarbóny
1 lyžička soli
2 a 1/2 lyžičky mletej škorice
4 vajcia
1 a 1/2 šálky rastlinného oleja
1 a 1/2 šálky cukru
2 a 3/4 šálky na jemno strúhanej mrkvy
1 plechovka ananásu, kúsky bez šťavy
3/4 šálky sekaných vlašských orechov
1 šálka kokosovej múčky
jemný tvaroh alebo mascarpone
práškový cukor
citrónová šťava a kôra

Rúru predhrejeme na 165˚C. Plech alebo formu na pečenie vyložíme papierom. V jednej miske premiešame sypké suroviny: múku s práškom do pečiva, sódou, soľou a škoricou. Vo veľkej mise vymiešame olej s cukrom a vajcami, potom postupne prisypeme sypké suroviny a nakoniec do cesta zamiešame mrkvu, ananás, orechy a kokos. Vylejeme do formy a dáme piecť na 35 - 40 minút a špajdľou vyskúšame, či je cesto prepečené. Ak ju zapichneme do stredu cesta, vytiahneme a je suchá, je cesto prepečené. Necháme cesto úplne vychladnúť a potrieme ho vrstvou tvarohu/mascarpone, vymiešaného s cukrom a citrónovou šťavou a kôrou podľa chuti.

Na bývaní na dedine sa mi páči, že tam ešte funguje výmenný obchod, respektíve “ja tebe, ty mne”. Niekto má domáce vajíčka, niekto med, iný zase famózne broskyne alebo morky. A najlepšie sa vymieňa za domácu barackovicu alebo víno. Nám sa takto občas pritrafí aj králik. Vákuovo baleného chladeného králika vídam aj v supermarkete, ale domáci je domáci. Viete odkiaľ je, že k vám necestoval cez pol Európy a teda je čerstvý. Takýto dar si vážim o to viac, že v obchode je poriadne drahý.

Nikdy som nechápala v “Slunce, seno, jahody”, keď malý Jirka nechcel jesť králika. Ani “tu přední nohu”. Ja by som králika jedla ochotne aj viackrát do týždňa. Teda ak by nebol stále len na smotane. Králičie mäso považujem za rovnako variabilné ako kuracie a vedela by som si ho predstaviť na veľa spôsobov. Aspoň na toľko, aby sa mi neomrzel. Najradšej mám králika pečeného. Pekne naporciovaného, na výraznej zelenine alebo ovocí, s mnohými koreniami a bylinkami a na víne, ktoré ku králikovi dotvorí skvelú omáčku. Je to osvedčená kombinácia, ktorá by stopercentne chutila aj tým, čo si myslia, že králika nemusia. Na túto ročnú dobu sa vynikajúco hodí napríklad ľahšie červené víno s červenými jablkami a ako príloha zemiaky na cibuľke.

Králik na červenom víne s jablkami

králik
0,5 - 1 l ľahšieho červeného vína
3 - 5 bobkových listov
celé čierne korenie
celé nové korenie
1 cibuľa
5 strúčikov cesnaku
soľ
rastlinný olej
3 - 5 jabĺk
tymian

Naporciovaného králika na noc namarinujeme v polovici červeného vína, celom korení, na osminky nakrájanej cibuli, bobkových listoch. Na druhý deň pokvapkáme pekáč trochou oleja, poukladáme naň kusy králika, zalejeme marinádou s korením, pridáme zvyšok vína, posolíme, medzi kúsky mäsa poukladáme neošúpané, na osminky pokrájané jablká, celé strúčiky cesnaku a čerstvý tymian. Dáme zakryté piecť do predhriatej rúry najprv na 1 hodinu na 190˚C a druhú hodinu na 170˚C. Ak treba, po hodine podlejeme trochou vody a na posledných 10 minúť necháme odokryté v rúre zapiecť do červena.

Takáto zima má jednu výhodu. Teplé jedlá a nápoje. V baroch, kaviarňach a reštauráciách som zatiaľ videla len jednu alternatívu k nudným vrecúškovým čajom – čaj z čerstvej mäty. Ale inak nič. Škoda. Je toho toľko, čo by sa dalo vymyslieť. Kamarátka Marianka mi raz spomínala, aký úžasný je škoricový čaj - prevarená voda s celou tyčinkou škorice. Hmmm, viem si predstaviť tú mierne štipľavú chuť a arómu, čo roztopí aj ľadové cencúle. Alebo prevarené hviezdičky badiánu, klinčeky, kardamón. A čerstvé bylinky. Rozmarínový alebo dúškový čaj. Muž mi priniesol z Turecka veľké balenia celej škorice a kardamónu, mám čo robiť, aby som ich spotrebovala, kým stratia arómu.

S lepšou ponukou v obchodoch sa možnosti rozšírili aj o exotickejšie príchute. S ďumbierom, limetkami, citrónovou trávou či kumkvátmi sa dajú vymýšľať kombinácie do aleluja. S trochou medu, trstinového cukru a citróna si namiešate životabudič, aký len chcete. Minulý týždeň si kolegyňa v práci urobila ďumbierový čaj s medom, ktorým vzbudila pozitívny ohlas u ostatných kolegov. Stačí málo a pracovný deň môže byť hneď krajší. A to nehovorím o tom, že v lete si podobne môžete pripraviť aj ľadové čaje. Ale teraz si idem rýchlo uvariť niečo horúce.

Kardamónový čaj s mätou a citrónom

1 lyžica toboliek kardamónu
čerstvá mäta
citrónová kôra
citrón
(med)

Vodu prevaríme s kardamónom a necháme 5-10 minút vyluhovať. Prelejeme do šálky alebo pohára s čerstvou mätou a citrónovou kôrou. Dochutíme plátkom citróna a podľa chuti aj medom.

Čaj z ďumbiera a citrónovej trávy

3 cm kus ďumbiera
2 stonky citrónovej trávy
limetka
(trstinový cukor)

Ďumbier očistíme a nakrájame na plátky. Stonky citrónovej trávy zbavíme vrchných vrstiev listov, zrežeme suché konce a čepeľou noža ich mierne rozmliaždime, aby sme uvoľníli arómu. Zalejeme vriacou vodou a necháme vyluhovať podľa chuti. (Pozor, ďumbier štípe.) Čaj môžeme scediť, dochutiť limetovou šťavou a cukrom.

Keď sa povie pečená hus alebo kačica, spomeniem si na detstvo a letné prázdniny u babky, ktorá vykrmovala kačice. Som rada, že som to ešte zažila, dnes už nepoznám nikoho vo svojom okolí, kto by to vedel a robil. U nás je skôr tradícia kačíc ako husí. Jedávame rozporciované kačice pečené na plechu, s červenou dusenou kapustou a zemiakmi. A chuť kačacej masti a pečene mám veľmi výrazne uloženú v chuťovej pamäti. Babka mi zvykla na malý tanierik s modrým okrajom naliať trochu kačacej masti a ja som si do nej namáčala chlieb tak, ako si Taliani namáčajú chlieb do kvalitného olivového oleja.

Dnes sa už pečené kačice a husy pripravujú odľahčene a moderne, dokonca aj klasická pečená hus s kapustou a hnedľou alebo lokšami sa už dá podávať tak, že sa po nej necítite ťažko. Napriek tomu dávam prednosť novým kombináciam a úpravám kačacieho a husacieho mäsa a ak sa dá, dám prednosť zdravším a “živším” jedlám. Pred rokmi ma u západniarov prekvapilo, že kačacie prsíčka neprepekajú, ale nechávajú ich uprostred mierne ružové, aby sa úplne nevysušili. A samozrejme, hojne využívajú pečené hydinové mäso do teplých i studených šalátov, aby ho odľahčili a prispôsobili dnešnému životnému štýlu. A to ma vždy osloví. Za 30 rokov som sa pečených mastných husí a kačíc s dusenou kapustou, knedľami, lokšami a zemiakmi najedla dosť a viem, že ak si chcem pečenú kačku v zdraví užívať ešte ďalších 30 rokov, budem musieť stravovacie návyky trochu upraviť. A rovnako viem, že to vôbec nebude na úkor chuti.

Šalát s kačacím mäsom a pomarančmi

pečené kačacie mäso
1 pomaranč
1 - 2 lyžice pomarančovej šťavy
1 lyžica celozrnnej horčice s vínnym octom
olivový olej
rukola

Na taniere naložíme rukolu, poukladáme na ňu kúsky pečeného kačacieho mäsa, dieliky pomaranča, pokvapkáme olivovým olejom a zálievkou, na ktorú sme zmiešali pomarančovú šťavu s celozrnnou horčicou s vínnym octom. Ak mäso nie je veľmi slané, zálievku mierne osolíme.

Nie je práve najvhodnejšie počasie na pikniky, ale aj tak ma fascinuje anglická kultúra jedenia v prírode. Briti nemajú počasie ako z katalógu, ale zato si užívajú vonku každú možnú chvíľku. A s rovnakou chuťou si jedlo prispôsobujú poľným podmienkam. Všetky tie piknikové koše, termosky, držiaky a dômyselné vychytávky ma uchvacujú. Žiadne lacné kempingové súpravy, ako ich poznáme zo socializmu. Ale nie o tom som pôvodne chcela… Späť k jedlu.

Aj keď mám pocit, že už ani neexistuje jedlo a nápoj, ktorý sa nedá podávať v prírode, niektoré spôsoby servírovania sa dajú využiť aj ako šikovné desiate či olovranty do školy, do práce a na cesty, keď nie je k dispozícii pohodlné stolovanie a jedálenský servis. A nejde len o sendviče a obložené bagety. Horúce alebo studené polievky sa dajú servírovať z termosky do šálok a šalát trebárs zabaliť do pšeničnej alebo kukuričnej tortilly. A vlastne nielen v prírode, ale aj doma. Zbavite sa zvyškov, do tortill môžete zabaliť akékoľvek mäso, údeninu, syry alebo zeleninu s obľúbeným dresingom a jesť so šalátom, alebo naopak, šalát zabaliť do tortilly a namáčať do dipu a podobne. Navyše sa týmto jedlom zavďačíte aj ufrfľaným tínedžerom, odchovaným na mekáčoch bez toho, aby ste mali výčitky svedomia.

Tortilly s kuracím mäsom, šampiňónmi a šalátom

kuracie mäso
mletá červená paprika alebo chilli
olej
soľ, mleté čierne korenie
šampiňóny
muškátový oriešok
listový šalát
jarná cibuľka
biely jogurt
dijonská horčica

Očistené a pokrájané šampiňóny orestujeme na panvici na troche oleja s mletým muškátovým orieškom a vyberieme. Kuracie mäso pokrájané na rezance opečieme na oleji a na červenej paprike, posolíme a okoreníme podľa chuti. Medzitým si na tortilly rozložíme listy šalátu a pokrájanú jarnú cibuľku. Na ne poukladáme kúsky opečeného mäsa a šampiňónov a pokvapkáme dresingom, na ktorý sme zmiešali biely jogurt s trochou dijonskej horčice. Tortilly zvinieme, prekrojíme a podávame so zvyškom dresingu alebo s obľúbeným dipom. Konce tortill môžeme zabaliť do desiatového papiera alebo servítky, aby sa nám pohodlnejšie jedli a plnka nevypadávala. Tortilly chutia dobre aj studené.

Neviem ako vy, ale ja som vysadená na šunku. Nie na takú tú na ružovo zafarbenú vodovo-múkovú hmotu zo superparketu, ale na klasickú sušenú šunku zo 100% mäsa. Je to, pravda, drahá záležitosť, ale radšej si kúpim raz za tri týždne kvalitu, ako by som mala každý týždeň vyhadzovať peniaze za atrapy. Ale nemyslite si, že kupujem stále prosciutto. To nie. Stačí mi naše sušené stehno, čo dostať u mäsiara. Aj keď teraz naposledy sa mi zdalo nejake viac varené ako sušené:(

Minule, keď bol manžel v Chorvátsku, esemeskovala som mu, nech sa bez pršutu domov nevracia. Kamaráti si zase z Čiernej hory doniesli celé stehno, bolo za výhodnú cenu, len teraz ľutujú, že si nedoniesli aspoň štyri. Dokonca aj na kamarátkinej svadbe boli už šunkové misy zo sušenej šunky, čím celá svadba u mňa stúpla v očiach. Proste si takéto veci všímam. A cením. Najnovšie som dostala od mamy z dovolenky na Kanárskych ostrovoch španielsku šunku serrano a poviem vám, je to u mňa prvá liga. Tá chuť a konzistencia je neprekonateľná. Tú by som si nikdy nedovolila znehodnotiť varením alebo pečením, tú si treba vychutnať len tak samotnú, ako víno. Pozrieť sa cez presvitný plátok do svetla a študovať štruktúru mäsa prerasteného tukom, zavrieť oči, ovoňať a nakoniec položiť plátok šunky na jazyk a nechať ho rozplynúť do orieškovej dochuti…

Šalát zo šunky serrano, hrušiek a vlašských orechov

listový šalát
sušená šunka
zrelá červená hruška
vlašské orechy
parmezán alebo grana padano
olivový olej
dijonská horčica
citrónová šťava
čierne korenie

Človek aby si už dnes všetko robil sám. V cukrárňach nielenže nie je nič nové a zaujímavé, ale aj tie klasické staré zákusky sú samý margarín, stužený tuk a rastlinná sprejová šľahačka. Čokoládu by človek hľadal v čokoládových zákuskoch márne. Čo si človek poctivo neurobí doma, nemá. Kupované keksíky a čokolády sa stále zmenšujú a zmenšujú, sýtené nápoje sú stale sladšie a sladšie. V snahe zachovať nízku cenu sa drahé kvalitné ingerdiencie nahrádzajú lacnejšími a deficit v chuti a kvalite sa maskuje a zakrýva stále rafinovanejšími spôsobmi.

Kvalitný a poctivý výrobok sa stráca v záľahe syntetických a zmesových preparátov a chápem, že mliekari bojujú za oddelené pulty s pravými mliečnymi výrobkami, aby ich odlíšili od nepravých. Ja sama som pred rokmi omylom doniesla domov akési masielko, pretože mi ani vo sne nenapadlo, že existuje aj nemaslové maslo.

A tak mi nezostáva nič iné, ako kúpiť poctivé maslo, šľahačkovú smotanu a čokoládu a urobiť si „kofilu“ doma. Bez stužených tukov, cukru a liehu, s pravým koňakom a kávou. Na všetko sa dá nájsť riešenie. Ak máte raz za čas chuť na sladké, doprajte si kvalitu. Uškodí vám menej ako zlý pocit z jedenia umelín.

Mokka krém

cca 280 ml šľahačkovej smotany
200 g kvalitnej horkej čokolády
1 lyžička rozpustnej kávy
2 lyžice koňaku alebo brandy
2 žĺtky
25 g masla

V hrnci privedieme smotanu takmer k bodu varu a stiahneme zo sporáka. Rozmiešame v nej rozdrobenú čokoládu, kým sa úplne nerozpustí. Ďalej primiešame instantnú kávu, koňak, vymiešané žĺtky a nakoniec aj maslo. Keď je krém hladký, bez hrudiek, prelejeme ho do moka šálok a necháme vychladnúť cez noc v chladničke.

Môžem sa na ne kedykoľvek spoľahnúť. Ak ich mám v chladničke, vždy je do pol hodiny teplé jedlo na stole. Ak už nič iné nie je, vajíčka musia byť. Od raňajok až po neskoré večere, vajíčka dokážu nasýtiť a celkom slušne uspokojiť aj maškrtnejšie jazýčky. Už sa ani nemusím pýtať a viem, že víkendové raňajky pre manžela budú vajíčkové. Myslím si, že viem urobiť veľmi dobrú praženicu. Alebo vajíčka na paprike. Alebo lečo.

Vajíčka sú univerzálne. Nezaobídem sa bez nich ani pri varení ázijských rýchloviek. Viem, že keď už doma naozaj nič nemám, s trochou ryžových rezancov a vajcom som zachránená. Na spotrebovanie rôznych zvyškov a prebytkov sú zase ideálne omelety a fritaty. Teraz je ten správny čas na hríbové alebo tekvicové fritaty s bylinkami, ale ak nájdete v chladničke aj nejaký kúsok slaninky alebo klobásky, neobávajte sa ich použiť. Kto má problém s prevracaním omelety na panvici či tŕpne, aby mu fritata odspodu neprihorela, môže ich pohodlne piecť aj v rúre. Chutia teplé aj studené, s pečivom aj so šalátom. Ideálne na nedeľnú večeru.

Fritata so šunkou a zeleninou

1 stredná cukina
olivový olej
6 vajec
soľ, čierne korenie
140 - 150 ml kyslej smotany
140 - 150 ml sladkej smotany
50 g tvrdého syra (ementál, gruyere, gouda a pod.)
50 g šunky
olivy
cherry paradajky

Očistenú a na malé kocky pokrájanú cukinu orestujeme na panvici na troche oleja, pokým nezmäkne. Mierne osolíme a necháme trochu vychladnúť. Menší pekáč vyložíme papierom na pečenie a rúru predhrejeme na 200 - 220˚C. Vajcia prešľaháme s kyslou aj sladkou smotanou, osolíme, okoreníme a vmiešame do nich postrúhaný syr a nadrobno pokrájanú šunku. Zmes vylejeme do pekáča a poukladáme do nej cukinu, olivy a na štvrtiny nakrájané cherry paradajky. Vložíme do vyhriatej rúry a pečieme 20 - 30 minút, kým sa vajcia nezrazia a neprepečú.

Rýchle ryžové rezance

ryžové rezance
1 - 2 vajcia
rastlinný olej
1 strúčik cesnaku a rovnaké množstvo ďumbiera
chilli paprička
jarná cibuľka
sójová omáčka
ryžový ocot

Ryžové rezance namočíme na zhruba 4 minúty do horúcej vody, kým nezmäknú. Zlejeme a odložíme nabok. Vo woku rozpálime trochu rastlinného oleja a z rozšľahaných vajec na ňom upečieme omeletu. Omeletu vyberieme a ak treba, do woku prilejeme ešte trochu oleja. Opražíme na ňom postrúhaný cesnak a ďumbier, ďalej pokrájanú chilli papričku, jarnú cibuľku a prilejeme trochu sójovej omáčky a ryžového octa. Necháme prevrieť a do woku pridáme scedené ryžové rezance. Dobre premiešame, prehrejeme, prípadne ešte dochutíme. Nakoniec do rezancov vrátime na prúžky pokrájanú vaječnú omeletu a ešte teplé podávame.