Pizzu mám veľmi rada. Až na to cesto. Chlieb nejem, pečivo len výnimočne. S pizzou mám preto problém, najmä ak je cesto príliš hrubé alebo ťažké. Pizza je ideálny fast food v dobrom slova zmysle. Až na to cesto, to je babračka. Pizza je ideálna na rýchle večere počas pracovného týždňa, ale nechce sa mi zdržiavať s miesením cesta. Skúšala som istý čas kupovať hotové cesto a doma ho len obložiť, ale nechutilo mi. Videla som už niekoľkokrát, že sa zvykne cesto na pizzu nahrádzať arabským chlebom. Zdá sa mi to veľmi šikovné, vyskúšam. Arabský chlieb mám vždy po ruke v mrazničke, stačí vytiahnuť pár kúskov, obložiť a zapiecť v rúre.

Na pizzi mi najviac chutí obloženie. Čerstvá zelenina, bylinky, korenie, syry. Aj tu platí, čím lepšie suroviny použijete, tým lepší výsledok docielite. Obyčajný strúčik cesnaku, rozotretý s olivovým olejom vám urobí lepšiu službu ako mľandravé konzervované šampiňóny, za ktoré ešte vyhodíte peniaze. Radšej pár kúskov sušenej paradajky, ako kopec priesvitných koliesok hydropónnych paradajok bez chuti a bez zápachu. Pokojne sa zbavte rôznych zvyškov z chladničky a špajze a improvizujte, ale neprežeňte to.

Ja som urobila “pizzu” s pestom, jarnou cibuľkou a ementálom, s paradajkami, bazalkou a mozzarellou, s cesnakom, ančovičkami, olivami a parmezánom a s cibuľou, klobásou a chilli papričkou. Pod paradajkovú a klobásovú oblohu som dala aj paradajkový pretlak, ale záleží len na vás.

Na sviatky ideme ku krstným. Vždy sa k nim teším. Je to jedno z miest, kde sa cítim ako na dovolenke… a kde sa vždy dobre jedlo. U krstných som prvý raz v živote jedla francúzsku cibuľovú polievku, holuby, divé kačky… Vždy si pre nás pripravili nejakú špecialitu. Zážitková gastronómia po domácky.

Chcem tiež prispieť svojou troškou do mlyna, podporiť sviatočnú atmosféru niečím efektným. Tortou. Klasické krémové torty nemám rada. Radšej niečo svieže, ovocné, odľahčené. Fascinujú ma šarloty. Nepečené, s cukrárskymi piškótami a ovocím, najčastejšie s jahodami. Terajší trend zdobenia tôrt neobišiel ani ne, krásne ich obväzujú mašľami, zdobia ako darčeky. Videla som už desiatky úprav a verzií, ťažko sa mi vymýšľa niečo nové. Navyše, aj keď si niečo vymyslím, môže ma sklamať náš obmedzený trh. Nechám to na náhodu, uvidím, aké ovocie a dekorácie objavím.

Černicovo-čučoriedková torta Šarlota

dlhé piškóty
4 balenia jemného tvarohu
2 šľahačky
50 - 100 g práškového cukru
citrónová šťava, vanilkový extrakt
12 plátkov želatíny
500 g čerstvého alebo mrazeného ovocia + na ozdobu

Podľa návodu na obale necháme vo vode napučať plátkovú želatínu. Dno okrúhlej tortovej formy vyložíme fóliou alebo papierom na pečenie. Piškóty úhľadne zoradíme tesne vedľa seba po vnúrtornom obvode formy, aby medzi nimi neboli medzery. Potom podobne piškóty poukladáme aj na dno.  Na tvarohovú plnku si najprv vymiešame tvaroh s cukrom, citrónovou šťavou a vanilkou (množstvo cukru a citrónovej šťavy korigujeme aj podľa kyslosti ovocia). Väčšie kusy ovocia do plnky nakrájame na menšie kúsky. Z napučanej želatíny vytlačíme prebytočnú vodu a necháme ju na miernom ohni roztopiť. Šľahačku vyšľaháme dotuha. Do tvarohovej zmesi postupne zamiešame roztopenú želatínu, šľahačku a ovocie a zľahka premiešame. Plnku navrstvíme do pripraveného piškótového korpusu. Pracujeme opatrne, aby nám nepopadali bočné piškóty do plnky. Tortu necháme v chladničke tuhnúť aspoň 8 hodín. Potom opatrne odstránime bok formy, tortu premiestnime na podnos a dozdobíme podľa fantázie.  

Veľká noc sa blíži, na Zelený štvrtok sa tradične jedáva špenát s vajcom. Ja ale vyskúšam nejakú inú obmenu. Bude špenát, budú vajcia, ale trochu inak. Len tak mi napadá napríklad grécka spanakopita - špenátové trojuholníčky so syrom feta v jemnom filo ceste (podobné nášmu štrúdľovému), slaný špenátový koláč quiche alebo vajcia Florentine. Rozhodla som sa však pre jednoduchú hustú špenátovú polievku a špenátovú fritatu.

Mala som šťastie a zohnala čerstvý mladý špenát. Voňal ako čerstvo natrhané marhule, trochu mi bolo ľúto ho variť, zjedla by som ho aj surový v šaláte, ale nakoniec som ho “šetrne” pár minút varila. Fritata je vaječná omeleta so zeleninou, pečená na panvici a zvrchu zapečená v rúre. Ja som však vajcovú zmes s krátko poduseným špenátom naliala do formy na mafiny a zapiekla v rúre so syrom mozzarella a pažítkou.

Špenátová polievka

1 zemiak
200 g čerstvého alebo mrazeného špenátu
½ strúčika cesnaku
muškátový oriešok
soľ, čierne korenie
citrónová šťava
(smotana)

V malom množstve osolenej vody uvaríme do mäkka očistený zemiak, potom k nemu pridáme pretlačený cesnak, čerstvý špenát, trochu postrúhaného muškátového orieška, drveného čierneho korenia a krátko povaríme, kým špenát nezvädne. Polievku najemno rozmixujeme ručným mixérom a podľa potreby dochutíme soľou, pár kvapkami citrónovej šťavy alebo smotany. Podávame s vareným vajcom.

Špenátová fritata

Na troške oleja krátko podusíme špenát s cesnakom, dochutíme korením a soľou a necháme chvíľu vychladnúť. Medzitým si predhrejeme rúru na 170°C a jamky mafinovej formy vyložíme papierom na pečenie alebo papierovými košíčkami. Špenát zalejeme rozšľahanými vajcami, premiešame a naplníme ním jamky mafinovej formy. Na každý mafin položíme plátok obľúbeného syra (môže byť aj strúhaný), posypeme drveným čiernym korením, bylinkami a dáme zapiecť do rúry, pokým vajcia nestuhnú. Podávame s pečivom, šalátom alebo inou zeleninou.

Manželík nie je doma, mám celý deň pre seba a hlavne, môžem si upiecť kuracie stehná, čo mám odložené na tieto príležitosti. Klasické pečené kura som už strašne dlho nejedla, môj muž je len prsia bez kože a tie sú na pečenie úplne nevhodné. Rozmýšľam, ako stehná upečiem, už sa mi slinky zbiehajú na chrumkavú vypečenú kožu a mäso odpadávajúce od kosti. Rýchla inšpirácia z časopisov - med, citrón, cesnak a rozmarín. To je ono!

Citróny mám doma vždy. Aj keby čo bolo, citróny musia byť. Pijem vodu s citrónom, citrónovú kôru a šťavu dávam takmer do všetkého, čo varím. Úžasne pozdvihnú cestá na koláče, dezerty, prebudia chute šalátu, dodajú iskru konzervovanému tuniakovi aj iným rybacím jedlám. Kuskus, bulgur a arabské jedlá si bez citrónu neviem ani predstaviť.

O 11:20 si dám kávu s Billom Grangerom:), umyjem ďalšie okno a balkón, na obed si dám kura so šalátom a popoludní upečiem citrónový koláč. Recept mi padol do oka vo víkendovej prílohe Financial Times. Najviac sa mi na ňom páči, že je z dostupných surovín, ktoré mám bežne doma. Nič zložité, jednoduchý koláč z biskvitového cesta s citrónovou náplňou, ktorý sa jedáva na čaji o piatej.

Citrónový koláč

Korpus

120 g masla
180 – 200 g hladkej múky
štipka soli
50 g práškového cukru
2 žĺtky
1 vajce
1 lyžica mlieka

Plnka

2 citróny
4 vajcia
1 žĺtok
150 g práškového cukru
150 ml šľahačky

Studené maslo nakrájajte na kocky a rukami spracujte so soľou, cukrom a múkou na drobivú mrveničku. Do nej vlejte rozšľahané 2 žĺtky s 2 lyžicami studenej vody a vymieste na vláčne cesto. Ak je príliš lepivé, pridajte viac múky. Cesto sformujte do gule a dajte do chladničky vychladnúť. Vychladnuté cesto vyvaľkajte na plát, ktorým vyložíte maslom vytretú a múkou vysypanú okrúhlu nízku formu na koláče. Prstami povtláčajte cesto do formy až po okraje a prípadné diery vyplňte prevyšujúcim cestom. Korpus dajte zapiecť do vyhriatej rúry na 20 – 25 minút na 180˚C. Po vytiahnutí z rúry cesto ihneď potrite rozšľahaným vajcom s mliekom. Na plnku v mise rozmiešajte vajcia a žĺtok s cukrom, prilejte šľahačku, opať rozmiešajte a nakoniec zamiešajte šťavu a kôru z citrónov. Plnku nalejte do predpečeného korpusu a dajte dopiecť do rúry aspoň na hodinu pri teplote 150˚C. Ak koláč rýchlo hnedne, znížte teplotu na 130˚C.